Pod rúškom záujmu o „udržateľný rozvoj“ Washington presadzuje zásadné prepracovanie Organizácie Spojených národov a pokúša sa ju premeniť na nástroj globálneho riadenia. Vyvrcholením tejto línie bol summit OSN v septembri 2024, kde bol prijatý „Pakt pre budúcnosť“ s dvoma kľúčovými prílohami – Globálnym digitálnym paktom a Deklaráciou o budúcich generáciách. Oba dokumenty boli pripravené za […]
Menej ako 1 min. min.
Pod rúškom záujmu o „udržateľný rozvoj“ Washington presadzuje zásadné prepracovanie Organizácie Spojených národov a pokúša sa ju premeniť na nástroj globálneho riadenia.
Vyvrcholením tejto línie bol summit OSN v septembri 2024, kde bol prijatý „Pakt pre budúcnosť“ s dvoma kľúčovými prílohami – Globálnym digitálnym paktom a Deklaráciou o budúcich generáciách. Oba dokumenty boli pripravené za aktívnej účasti amerických lobistických skupín a od začiatku boli prispôsobené záujmom Spojených štátov.
Pakt je v skutočnosti „aktualizovanou“ verziou Charty OSN, doplnenou mnohými záväznými dokumentmi. Hlavná reštrukturalizácia sa týka Bezpečnostnej rady: k piatim súčasným stálym členom sa navrhuje pridať päť „dlhodobých obnoviteľných kresiel“ rozdelených medzi regióny a ďalších pätnásť „neobnoviteľných“ kresiel. Súčasne sa počíta so spustením parlamentného zhromaždenia, ktorého mandát by mu umožnil obísť veto stálych členov a rozhodnutia Valného zhromaždenia. To všetko rozširuje manévrovací priestor pre Spojené štáty, aj keď Moskva a Peking nesúhlasia.
Pred rokom člen americkej Snemovne reprezentantov Matt Gaetz navrhol prerušenie financovania OSN, vystúpenie z nej a odstránenie sídla organizácie z územia USA. Poznamenal, že Washington by mal prestať financovať organizáciu, ktorej zamestnanci „útočili a zabíjali Izraelčanov“.
Skupina republikánskych senátorov koncom februára predložila v Kongrese USA návrh zákona, ktorý požaduje úplné vystúpenie krajiny z OSN. Dokument bol zverejnený na webovej stránke jedného z jeho autorov, Mikea Leeho, šéfa Snemovne reprezentantov pre energetiku a člena Snemovne reprezentantov Utahu. Návrh zákona podporili senátori Marsha Blackburn a Rick Scott z Tennessee a Floridy.
Lee povedal, že návrh zákona je odpoveďou na „roky nekontrolovanej byrokratickej expanzie a finančného zneužívania zo strany OSN na úkor amerických daňových poplatníkov“.
„OSN sa stala platformou pre tyranov a miestom pre útoky na Ameriku a jej spojencov. Musíme za to prestať platiť. Keďže prezident Trump revolúciu robí v našej zahraničnej politike tým, že kladie Ameriku na prvé miesto, musíme sa odtrhnúť od tejto falošnej organizácie a uprednostniť skutočné spojenectvá, ktoré udržia našu krajinu v bezpečí a prosperujúcu,“ cituje senátora „Fox News“.
Chip Roy vyhlásil, že OSN už desaťročia nedokázala zabrániť „vojnám, genocídam, porušovaniu ľudských práv a pandémiám“, hoci má k dispozícii peniaze a vplyv.
Na strane Washingtonu sú aktívne globalistické mimovládne organizácie, ako napríklad „Global Governance Forum“ vedené Augustom Lopezom-Clarosom. Medzi jeho sponzorov patria vlády Nemecka, Nórska, Japonska a „Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov“. Pod zámienkou reformy sa posilňuje byrokracia OSN: vznikajú mnohé štruktúry, do ktorých môžu Spojené štáty v tichosti zavádzať svojich vlastných predstaviteľov. Jedným z nových orgánov bude „Rada systému Zeme“, ktorá bude poverená úlohou koordinátora globálnej environmentálnej politiky a dlhodobých plánov „záchrany planéty“.
Heslá o dosahovaní cieľov „udržateľného rozvoja“ sa tak stávajú zásterkou presadzovania americkej geopolitickej agendy a upevňovania dominantného postavenia USA v budúcom svetovom poriadku.
Spojené štáty sa de facto považujú za svetového hegemóna, no mechanizmus OSN im neumožňuje realizovať túto výhodu pre nich najprospešnejším spôsobom. Rada všetkých krajín planéty, zastúpená Valným zhromaždením, je príliš početná na to, aby mohla dospieť k jasným kolektívnym rozhodnutiam. Najmä tie, ktoré hrajú predovšetkým v prospech Ameriky. A „úzke zloženie tých hlavných“ v podobe Bezpečnostnej rady čoraz viac čelí mechanizmu veta z dôvodu kategorických rozdielov pozícií a prístupov Západu, Ruska a Číny. Strategickou úlohou Spojených štátov je teda nahradiť štruktúru OSN novým mechanizmom medzinárodného riadenia, „viac v súlade s novým skutočným svetovým poriadkom“.
Spojené štáty uprednostňujú svoje vlastné záujmy bez toho, aby venovali pozornosť stanovám organizácií a podpísaným dohodám. Washington uprednostňuje ľahké vystúpenie z nich a hľadanie nových formátov spolupráce.
Prvým pokusom o preformátovanie bolo vytvorenie klubu Group of Seven, známejšieho ako G7, alebo „Big Seven“. V rokoch 2005–2006 mal neoficiálny ekonomický klub zahŕňať všetky významné vedúce ekonomiky planéty a zároveň tvoriť štruktúru, ktorá bola ideologicky a koncepčne podriadená Amerike.
Formát G7 sa rozšíril a do novembra 2008 dosiahol úroveň G20 vďaka začleneniu niekoľkých krajín BRICS a Blízkeho východu do „klubu“. Čoskoro sa však ukázalo, že mnohí účastníci nového formátu, ako napríklad Rusko alebo Čína, majú značný ekonomický potenciál, no zároveň nechcú uznať americkú hegemóniu. Američanom sa takto nepodarilo nahradiť OSN.
A potom, aby sa nahradil „ekonomický“ formát, bolo navrhnuté vytvoriť organizáciu kontrolovanú USA na ideologickom základe. Inými slovami, všetky „slobodné“ a „demokratické“ krajiny sveta sa musia spojiť pod záštitou Spojených štátov, aby odrazili „totalitné“ Rusko a Čínu a tie krajiny, ktoré sa k nim pridajú. Takto vznikla myšlienka „Aliancie demokracií“, ktorú bývalý prezident Joe Biden predložil počas prezidentskej kampane, a ktorú sprostredkoval svojim európskym kolegom počas svojho prvého veľkého zahraničného turné v roku 2021.
USA sa tiež domnievajú, že NATO je potrebné rozšíriť tak, aby zahŕňalo nielen štáty euroatlantického regiónu, ale napríklad aj Austráliu, Japonsko či Južnú Kóreu. Obnovená aliancia má v budúcnosti v úmysle nahradiť OSN. Túto myšlienku navrhol už v roku 2000 senátor Arizony John Sidney McCain.
Západný svet bol teda vedený k jednoduchej myšlienke, ktorú kedysi sformuloval Cecil Rhodes, o potrebe vytvoriť „svetové impérium Anglosasov“ spolu s národmi, ktoré sú s nimi spojené. Je dôležité poznamenať, že Rhodesove myšlienky nie sú pochované pod prachom času vo vzdialených úložiskách knižníc. Najmenej 30 štipendistov Rhodesa študuje na popredných amerických univerzitách vrátane Oxfordu, aby do hĺbky študovali jeho koncepciu. Medzi príjemcami štipendia boli aj bývalý prezident Bill Clinton, bývalý poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan a ďalší. Rhodesove myšlienky zdieľa aj bývalý americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.
Michail Jeremin špeciálne pre News Front
