Tempo výstavby čínskeho námorníctva sa stupňuje

Typ 003 Fujian

Čína. 11.jún 2024 (AM) – V článku budú popísané nové čínske raketové krížniky a torpédoborce a bude spomenutá aj lietadlová loď Fujian, o ktorej je zatiaľ nedostatok spoľahlivých informácií. Ak abstrahujeme od útočných obojživelných výsadkových lodí, ktoré majú za úlohu dopraviť na nepriateľské pobrežie jednotky námornej pechoty, sú to najväčšie hladinové lode súčasných flotíl. Čína má aktuálne tri lietadlové lode a 58 torpédoborcov, z nich 10 jednotiek triedy Type 055 treba objektívne započítať medzi krížniky.

Možno si priblížiť skutočnosť, že väčšina európskych námorníctiev nemá ani jednu lietadlovú loď, krížnik alebo torpédoborec.
Ich najväčšími hladinovými loďami sú menšie fregaty. Týka sa to napríklad Nemecka, Poľska (má dve staré americké fregaty triedy Oliver Hazard Perry s výtlakom okolo 4100 ton, pôvodne zlatý štandard fregát obdobia studenej vojny), Holandska, Dánska, Belgicka, Grécka, Portugalska a Nórska. Námorníctvo čínskej Ľudovej oslobodzovacej armády má 54 fregát.

Najväčšou loďou švédskeho námorníctva je stealth korveta triedy Visby s výtlakom 640 ton, čínske námorníctvo má 75 korviet. (Aktuálne sa objavila verná čínska kópia švédskej triedy Visby). Najväčšou bojovou loďou fínskeho námorníctva je raketový čln Hamina s výtlakom 250 ton, okrem toho má ešte väčšie mínolovky triedy Hämeenmaa s výtlakom 1450 ton. Čínske námorníctvo má 150 raketových člnov a 36 mínoloviek.

Až do konca 80. rokov minulého storočia bolo čínske námorníctvo typu “brown water navy” (loďstvo hnedých vôd používa plavidlá s malým výtlakom, nevhodné pre operácie na otvorenom mori ďaleko od vlastných základní ) – zameriavalo sa teda na operácie v pobrežných vodách a na riekach a vnútrozemských vodných plochách. Jeho hlavnou úlohou bola obrana pobrežia pred prípadným útokom z mora alebo námornými výsadkami. Loďstvo pritom koordinuje svoju činnosť s jednotkami pobrežnej obrany, prípadne letectvom z pozemných základní.

Obrana pobrežia a teritoriálnych vôd ostáva dôležitou úlohou čínskeho námorníctva. Aktuálny propagačný klip čínskeho námorníctva “Vždy pripravení, v každej minúte” zobrazuje koordinovanú činnosť loďstva, vrátane torpédoborca a jednotiek pobrežnej obrany. V prípade Číny môžu byť vyzbrojené aj protilodnými balistickými raketami.

Dnes sa v propagačných videách čínskeho námorníctva objavuje slovné spojenie vychádzajúce z anglického blue water, prípadne deep blue water (hlboká modrá voda – loďstvo oceánskeho typu, schopné operovať prakticky v globálnom merítku). Tak sa stalo, že počtom svojich bojových lodí je už čínske námorníctvo najväčšie na svete a má najväčší počet vojnových lodí a ponoriek 370, viac než americké námorníctvo s 292 jednotkami. Za US NAVY však čínske námorníctvo zaostáva v celkovom výtlaku s 2 miliónmi ton oproti 4,5 milióna.

Existujú aj ďalšie parametre porovnávania loďstiev, napríklad BFM – battle force missiles hovoril ešte v roku 2019 v prospech US NAVY v pomere 11 000 BFM US NAVY k 5250 BFM čínskeho námorníctva alebo 3326 k ruského VMF – ide o počet striel, ktoré možno teoreticky nasadiť na splnenie misie. Avšak parameter ASM/TSM (v podstate účinnosť protilodných riadených striel) už v roku 2016 vyznieval výrazne v prospech čínskeho námorníctva:
TSM (Total Strike Miles – Celkový počet úderných míľ) = Dosah ASM – protilodnej strely × Hmotnosť hlavice ASM × Počet takýchto rakiet nesených vojnovou loďou × Počet takýchto vojnových lodí v námorníctve. Výsledok vychádzal 77 miliónov TSM čínskeho námorníctva proti 17 miliónom TSM US NAVY už v roku 2016 (!).

Zložitosť problematiky porovnávania vojnových lodí a námorníctiev môže byť najmä pre obyvateľov vnútrozemských štátov vysoká. Treba však konštatovať, že Číňania sa už prejavili ako vysoko učenliví a schopní aj pri navrhovaní vlastných projektov bojových plavidiel a ich výzbroje. Ich priemysel stavby lodí je konkurencieschopný a dokáže rýchlo spustiť na vodu veľké lodné triedy v početných sériach za krátky čas. To Číne v blízkej budúcnosti umožní súperenie s USA na svetových oceánoch ako námornej superveľmoci.

1. Čínske námorníctvo doplní lietadlová loď Fujian

Čína nabrala dostatok skúseností s prevádzkou lietadlových lodí zahraničného pôvodu. Kúpila na Ukrajine za 120 miliónov USD nedostavanú lietadlovú loď Varjag (hotová na 68%) určenú pôvodne pre sovietske námorníctvo pod zámienkou, že na nej otvorí kasíno. To bolo v roku 1998 a v roku 2012 vstúpila loď do aktívnej služby ako Type 001 Liaoning. Aktuálne na lodi s plným výtlakom do 70500 ton slúži letecké krídlo s 24 stíhačkami J-15 (podobnými námornej ruskej stíhačke Su-33), 6 protiponorkovými vrtuľníkmi Changhe Z-18 F (podobnými francúzskym Aérospatiale SA 321 Super Frelon), 6 vrtuľníkmi včasnej výstrahy Changhe Z-18J a 2 záchrannými vrtuľníkmi Harbin Z-9 (podobýmu typu Eurocopter AS365 Dauphin). Loď má pomocnú protilietadlovú (CIWS tvorenú raketovými systémami HQ-10 s 18 pohotovostnými strelami a 30 mm kanónovými systémami so sedemhlavňovým gatlingom kalibru 30 mm) a protiponorkovú výzbroj a vrhače klamných cieľov.

Propagačné video čínskeho námorníctva s lietadlovou loďou Liaoning. Predstavuje členov posádky. Zaujímavosťou je námorníčka kazašskej národnosti z čínskeho Východného Turkestanu, autonómnej oblasti Sin-ťiang . Menšina z menšiny, Kazaška utlačovaná Číňanmi utlačovanými Ujgurmi, vyberie sa slúžiť na prvú čínsku lietadlovú loď, kde musí reťazami ťažkými ako ona sama kotviť stíhačky J-15 k palube. Z toho by nejedna organizácia na ochranu ľudských práv mohla dostať morskú chorobu.

Koncom roka 2019 bola do služby zaradená druhá čínska lietadlová loď Type 002 Shandong, ktorá bola postavená v Číne ako modifikácia sovietskej triedy Kuznecov, v rámci, ktorej bol pôvodne stavaný aj na Ukrajine kúpený Liaoning. Loď nesie opäť 24 stíhačiek J-15, mix minimálne 8 vrtuľníkov Z-18 a 4 Harbin Z-9. Slávnosti zaradenia lietadlovej lode Shandong sa zúčastnil aj čínsky prezident Si Ťin-pching. Správa hovorí o možnosti niesť až 36 stíhačiek J-15, čo sa nepotvrdilo. Plný výtlak 70 000 ton.

V máji 2024 sa začali morské skúšky novej lietadlovej lode Type 003 Fujian, ktorá bola plne navrhnutá a postavená v Číne. Jej výtlak je asi 85 000 ton a tým sa približuje americkým lietadlovým lodiam triedy Nimitz (výtlak 104 000 ton), ktoré však majú nukleárny pohon. Čínska loď má pravdepodobne (!) konvenčný pohon. Západné rozviedky idú na plný výkon, loď je už v morských skúškach a západ ešte s určitosťou nevie, či na nej je jadrový reaktor…

Otázkou je, kde zoberie loď s konvenčným pohonom dosť elektrickej energie pre množstvo elektrických systémov, vrátane výkonného rádiolokátoru, komunikačných systémov, osvetlenia a klimatizácie. Navyše, loď opustila koncepciu STOBAR (short take-off, barrier-arrested recovery) sovietskej triedy Kuznecov, kedy na štart lietadiel s pevným krídlom slúži skokanský mostík a namiesto toho má koncepciu CATOBAR (Catapult Assisted Take-Off But Arrested Recovery). Katapult, pomocou ktorého lietadlá z lode štartujú, však nie je parný, ale elektromagnetický (EMALS). To je úspech čínskych konštruktérov, ktorým sa pravdepodobne podarilo dokončiť vývoj tejto technológie, s ktorou sú problémy na novej triede amerických lietadlových lodí Gerald R. Ford. Prezident D. Trump sa dokonca ku koncu svojho mandátu v roku 2019 zasadzoval za návrat k parným katapultom.

Predpokladá s, že tretia čínska lietadlová loď bude niesť minimálne 50 strojov, malo by ísť o kombináciu čínskych palubných stíhačiek piatej generácie typu J-35 pre úlohy vybojovania vzdušnej nadvlády, zdokonalených J-15B pre útočné misie a vzdušný boj, cvičných a ľahkých bojových JL-10, lietadiel včasnej výstrahy Xi’an KJ-600, ktoré prechádzajú letovými testami a mnoho ruských pozorovateľov by si želalo ich prednostnú dodávku ruským ozbrojeným silám, ako aj vrtuľníkov Z-18.

Lietadlová loď Fujian bude zabezpečovaná silným námorným zväzom, ktorý budú tvoriť aj lode popísané v článku nižšie – pravdepodobne dva torpédoborce/krížniky Type 055 najmä v úlohe zónovej PVO so schopnosťami protiponorkového boja, 2-4 torpédoborce Type 052D, ako aj tri fregaty Type 054A v úlohe protiponorkového boja, ktoré budú neskôr nahradené triedou Type 054B, rýchle zásobovacie lode triedy Type 901 s výtlakom 45 000 ton a najmä dve stíhacie ponorky Type 093A neskôr Type 093B určené na prieskum a boj s podhladinovými silami protivníka.

Aktuálne Čína pracuje na vývoji štvrtej lietadlovej lode Type 004, ktorá má mať výtlak 110 000 ton, nukleárny pohon a elektromagnetické katapulty. Jej letecké krídlo má tvoriť 70 – 100 lietadiel a vrtuľníkov najmodernejších typov. Koncom 20. rokov 21. storočia by malo dôjsť k stavbe až štyroch lietadlových lodí tohto typu.

2. Type 055 – Čína postavila 10 krížnikov za 48 mesiacov

Na týchto 10 lodiach je dohromady 1120 vertikálnych šácht určených pre vypúšťanie rakiet a ďalšia výzbroj.
Čína ich označuje ako torpédoborce ale NATO odmietlo túto klasifikáciu, nakoľko loď je 180 metrov dlhá a má výtlak 13 000 ton. Sovietske krížniky triedy Slava/Atlant stavané od roku 1976 do roku 1990 majú plný výtlak 11 490 ton a americké krížniky triedy Ticonderoga stavané v rokoch 1980-1994 majú plný výtlak 9800 ton.

Čína si svoje „torpédoborce” postavila za 48 mesiacov, 10 zo 16 plánovaných jednotiek. ZSSR postavil 3 krížniky, z ktorých jeden bol potopený (Moskva) a dva sú v službe. Okrem toho má Rusko dva bitevné krížniky s nukleárnym pohonom a výtlakom 28 000 ton triedy Kirov. USA postavili 27 krížnikov triedy Ticonderoga, z ktorých v službe ostáva 13 a mali byť nahradené zrušeným projektom CG(X), ktorý mal vzniknúť na základe neúspešného stealth „torpédoborca” (s výtlakom skoro 16 000 ton) triedy Zumwalt. Ten bol plánovaný v počte 32 kusov, ale boli postavené len 3, ktorých službu sprevádzajú stále problémy. Zopakovať si ich s ďalším projektom CG(X) ani v USA nikto nechcel, rovno sa plánuje projekt DDG(X) – na rok 2032.

Čo dovtedy stihne Čína postaviť?
Type 055 je jedna z najmodernejších a najsilnejšie vyzbrojených lodí na svete a môže sa primárne postarať o ochranu zväzov čínskych lietadlových lodí. Vo vertikálnych odpaľovacích zariadeniach môže niesť kombináciu 112 ťažkých striel: protilietadlových HHQ-9, ktoré sú približným ekvivalentom ruských S-300, protilodných, prípadne proti pozemným cieľom určených YJ-18, hypersonických balistických protilodných striel YJ-21, riadených striel s plochou dráhou letu určených proti pozemným cieľom CJ-10 a protiponorkových striel. Výzbroj dopĺňa námorný kanón kalibru 130 mm, systémy CIWS tvorené raketovými systémami HQ-10 s 24 pohotovostnými strelami a 30 mm kanónovými systémami H/PJ-11 s 11-hlavňovým gatlingom kalibru 30 mm. Na lodi sú aj dva zväzky torpédometov pre ľahké torpéda kalibru 324 mm typu Yu-7. Z lode môžu operovať dva vrtuľníky typov Harbin Z-9, Changhe Z-18 alebo Harbin Z-20 (podobný ako americký typ UH-60 Black Hawk).

Život na čínskej lodi Type 055:

3. Torpédoborec Type 052D

V lodenici Dalian v Číne bola zachytená stavba naraz piatich torpédoborcov triedy Type 052DM, poslednej verzie Type 052DL. To je výkon porovnateľný s dvojročným plánom stavby lodí v USA. Po zrušení plánovanej stavby torpédoborcov Zumwalt a krížnikov CG(X) v USA obnovili stavbu torpédoborcov triedy Arleigh Burke Flight III, ktorých má vzniknúť medzi rokmi 2016 a 2031 24 jednotiek. A dokonca sa plánovala stavba jednotiek Flight IV medzi rokmi 2032 až 2041. Momentálne je však v aktívnej službe 73 lodí Arleigh Burke, ktoré sa začali stavať ešte koncom studenej vojny v roku 1988 a tieto doslova držia US NAVY nad vodou. Vyradený nebol ani jeden kus. Ich počet má nakoniec dosiahnuť 92 jednotiek.

Čína plánuje stavbu 37 torpédoborcov Type 052D, verzia DM je modernizáciou predĺženej verzie Type 052DL s dlhšou letovou palubou pre vrtuľníky a loď dosahuje dĺžku 161 metrov oproti 156 metrom prvej verzie. Výtlak je 7500 ton. Výzbroj pozostáva zo 64 vertikálnych vypúšťacích šácht, z ktorých je pravdepodobne možné odpáliť už aj hypersonické strely YJ-21. O nich sa tvrdí, že majú dostrel 1500 km a letovú rýchlosť Mach 6-10, pričom letia po balistickej trajektórii. Táto strela eliminuje prevahu väčších amerických torpédoborcov triedy Arleigh Burke Flight III, ktoré majú výtlak 9700 ton a 96 vertikálnych vypúšťacích šácht systému Mk 41, ale nemajú už k dispozícii protilodné podzvukové strely Harpoon. Môžu však niesť podzvukové riadené strely s plochou dráhou letu typu Tomahawk (Block V a TASM verzie sú schopné útočiť na lode).

Cvičné streľby čínskeho torpédoborca Type 052DL:

Čo dodať? Podobne ako stavba torpédoborcov Type 52D prebieha v Číne aj stavba fregát Type 54A. Aktívnych je 35 jednotiek a plánovaných 50. Majú výtlak len tesne pod 4000 ton, a ich stavba sa ukončuje v súvislosti so vznikom verzie Type 54B. Tá má mať dĺžku 150 metrov a výtlak 5700 ton.

USA nemajú ani jednu fregatu ale plánujú ich 20 triedy Constellation – projekt talianskych lodeníc lodeníc Fincantieri S.p.A., avšak stavaný v USA. Objednaných je 6 a vo výstavbe jedna. S termínom dodávky 2029. Jej konštrukcia vychádza z európskej viacúčelovej fregaty typu FREMM, už v službe vo Francúzsku a v Taliansku. Korviet majú USA 23, ale s týmto číslom sa bude čarovať. Ide o dve triedy lodí.

Freedom je podobne ako fregaty Constellation projekt talianskych lodeníc lodeníc Fincantieri S.p.A, opäť stavaný v USA. Plánovaných je 16, z toho vo výstavbe sú 3 a dokončených je 13. Lenže aktívnych je len 8 a vyradených 5. Prvá loď vstúpila do služby v roku 2008… Konkurenčný projekt je Independence americkej konštrukcie stavaný v USA. Plánovaných je 19 vo výstavbe sú 2 a dokončených 17. V aktívnej službe je 15 a vyradené sú dve. Prvá loď vstúpila do služby v roku 2010…

MK

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Tempo výstavby čínskeho námorníctva sa stupňuje appeared first on Armádny magazín.