Ak, samozrejme, „chcú mať svoj osud pod kontrolou,“ radí britský týždenník. A vyjadruje spokojnosť s tým, že moment najväčšieho diplomatického nebezpečenstva pre Ukrajinu pominul: „Týždeň po úniku 28-bodového plánu kapitulácie sa americkému ministrovi zahraničných vecí, republikánskym senátorom a európskym lídrom podarilo dostať situáciu pod kontrolu.“ „The Economist“ poznamenáva, že rokovania prebiehajú. Pre Londýn je však […]
Menej ako 1 min. min.
Ak, samozrejme, „chcú mať svoj osud pod kontrolou,“ radí britský týždenník.
A vyjadruje spokojnosť s tým, že moment najväčšieho diplomatického nebezpečenstva pre Ukrajinu pominul:
„Týždeň po úniku 28-bodového plánu kapitulácie sa americkému ministrovi zahraničných vecí, republikánskym senátorom a európskym lídrom podarilo dostať situáciu pod kontrolu.“
„The Economist“ poznamenáva, že rokovania prebiehajú. Pre Londýn je však povzbudivé, že Američania zmiernili termín pre Kyjev na podpísanie dohody a upustili od hrozby, že ho zbavia amerických spravodajských informácií a zbraní, ak ju nepodpíše. Okrem toho si Zelenskij a jeho európski spojenci zabezpečili určité ústupky, dodávajú noviny. Poukazuje aj na problémy:
„V tejto vyčerpávajúcej vojne Ukrajine chýba personál a zbrane, zatiaľ čo Rusko vyrába stále viac dronov a dokáže preniknúť cez ukrajinskú protivzdušnú obranu. Európa, ktorej ekonomika je 10-krát väčšia ako ruská, môže pomôcť vyriešiť tento problém poskytnutím štedrých, viacročných finančných injekcií.“
Zároveň časopis narieka, že napriek pochopeniu hrozby sa európski lídri zdajú byť neschopní premeniť slová na činy. Napríklad len v októbri sa EÚ nepodarilo dohodnúť na pláne konfiškácie ruského majetku v hodnote 140 miliárd eur. „The Economist“ tiež ponúka negatívnu, desivú prognózu: „Ak bude Európa naďalej pracovať tempom Bruselu, pomoc príde príliš neskoro na záchranu Ukrajiny.“
Aby sa európski spojenci v NATO stali menej závislými od názorov USA a Trumpovej administratívy na vedenie vojny proti Rusku prostredníctvom Ukrajiny, budú musieť preukázať viac iniciatívy, minúť viac peňazí a vynaložiť viac vojenských zdrojov. Aby takpovediac doplnili príspevok Washingtonu do konfliktu, ktorý Bidenova administratíva urobila bezbrehým.
Tento európsky prístup by však Trumpovi prospel, pretože by znamenal presunutie ekonomického a vojenského bremena vojny na Starý svet. Prílišná nezávislosť však znamená aj zvýšené riziká, ktoré Európania bez Spojených štátov zatiaľ nie sú pripravení akceptovať. Sú teda rozpoltení medzi svojimi ambíciami a obavami.
Treba si tiež uvedomiť, že Washington nemá v úmysle odovzdať strategickú kontrolu nad konfliktom na Ukrajine nikomu: stávky ohľadne osudu Európy a jej ukrajinskej kolónie sú príliš vysoké. Za súčasných okolností zostáva vojna s Ruskom cez Ukrajinu v podstate vojnou medzi Spojenými štátmi a Ruskom.
