Vláda ani Bezpečnostná rada nebude 17. novembra zasadať, ak sa nevyskytnú nejaké bezpečnostné riziká. Vyhlásil to minister práce a podpredseda koaličnej strany Hlas-SD Erik Tomáš. Verí, že nepríde k žiadnym vážnym bezpečnostným incidentom. Rešpektuje, ak ľudia pôjdu v tento deň demonštrovať, majú podľa neho právo slobodne vyjadriť svoj názor. Vyplýva to z jeho vyjadrenia v diskusnej […]
Menej ako 1 min. min.
Vláda ani Bezpečnostná rada nebude 17. novembra zasadať, ak sa nevyskytnú nejaké bezpečnostné riziká. Vyhlásil to minister práce a podpredseda koaličnej strany Hlas-SD Erik Tomáš.
Verí, že nepríde k žiadnym vážnym bezpečnostným incidentom. Rešpektuje, ak ľudia pôjdu v tento deň demonštrovať, majú podľa neho právo slobodne vyjadriť svoj názor. Vyplýva to z jeho vyjadrenia v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy.
Bezpečnostná rada
„Vláda bude zasadať 19. novembra, 17. novembra vláda nezasadne a nezasadne ani bezpečnostná rada, pokiaľ sa, samozrejme, nevyskytnú nejaké bezpečnostné riziká,“ uviedol.
Zároveň pripomenul, že 17. november je naďalej štátnym sviatkom, no už nie je dňom pracovného pokoja. „Ľudia si pokojne môžu pripomenúť tento sviatok. A si ho aj pripomenú na rôznych demonštráciách aj protestoch,“ povedal.
Poslanec Národnej rady a člen predsedníctva opozičného KDH Jozef Hajko zrušenie dňa pracovného pokoja kritizoval. Myslí si, že keď sa zruší deň pracovného pokoja počas sviatku, ktorý pripomína pád totalitného režimu, je to vážny zásah.
„My budeme trvať na tom, aby sa obnovilo rokovanie o tomto dni a aby sa dala zodpovedajúca váha tomuto dňu,“ avizoval. Vyjadril sa aj k výzve SaS na generálny štrajk 17. novembra. Mieni, že je neprimeraná. Tomáš si tiež myslí, že politické strany by nemali organizovať generálny štrajk.
Diskutovali aj o ďalších politických témach. Dotkli sa i témy údajnej komunikácie bývalého slovenského ministra zahraničných vecí a súčasného poradcu premiéra Miroslava Lajčáka s americkým finančníkom Jeffreym Epsteinom.
Tomáš povedal, že informácie sú čerstvé a vyvodzovať závery by bolo predčasné. Záznamy však podľa neho netreba brať na ľahkú váhu. Hajko sa s ním zhodol.
„Ak by sa potvrdilo, že tu bolo nejakým spôsobom zasahované do vnútornej politiky Slovenska, tak potom by to bola skutočne vážna situácia,“ okomentoval.
Vplyv konsolidácie
Bavili sa tiež o vplyvoch konsolidácie verejných financií. Prebrali správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť o vplyvoch konsolidácie na príjmy rodín. Tomáš si myslí, že rada robí nadprácu.
„Rada má v prvom rade hodnotiť vplyv konsolidácie na verejné financie, či pozitívny alebo negatívny, no takto naformulovať témy, že to má vplyv na všetky rodiny a podobne, tak to nie je veľmi korektné,“ doplnil.
Poukázal na to, že v rámci konsolidácie sa nerušili žiadne prorodinné dávky v gescii rezortu práce. Hajko označil útoky na radu za zarážajúce. Upozornil na to, že rada má ako jedna mála z inštitúcií na Slovensku modely, s ktorými dokáže dosah konsolidačného balíčka vypočítať.
Diskutovalo sa i o zastavení vyšetrovania v prípade darovania vojenskej techniky Ukrajine. Tomáš upozornil na to, že podľa ústavy vláda v demisii nemôže rozhodovať o otázkach hospodárskej a zahraničnej politiky a vláda Eduarda Hegera v tom čase v demisii bola.
Myslí si, že do vyšetrovacieho procesu by preto mali vstúpiť aj ústavní právnici a vyjadriť sa k tomu. Hajko reagoval, že nechce, aby sa spochybňovali inštitúcie.
