Bývanie človeka má v života človeka významné postavenie. Vývoj obydlí sa od jednoduchých jaskýň postupne dostal až do súčasnej podoby modernej architektúry, ktorou sa zaoberá množstvo odborne vzdelaných ľudí. Priblížiť podobu vzniku stavieb v období na prelome 19. a 20. storočia sa snažia organizátori prípravou pravidelných tvorivých dielní na túto tému. V Hrušove na laze Jablonec sa nachádza zachovaná […]
Menej ako 1 min. min.
Bývanie človeka má v života človeka významné postavenie. Vývoj obydlí sa od jednoduchých jaskýň postupne dostal až do súčasnej podoby modernej architektúry, ktorou sa zaoberá množstvo odborne vzdelaných ľudí. Priblížiť podobu vzniku stavieb v období na prelome 19. a 20. storočia sa snažia organizátori prípravou pravidelných tvorivých dielní na túto tému. V Hrušove na laze Jablonec sa nachádza zachovaná malá drevená chyžka, ktorej vek sa odhaduje na niekoľko storočí, nakoľko sem už bola len premiestnená z vinohradov okolo roku 1880. Odbornými lektormi dielní sú bývalí študenti architektúry Boris Hochel a Peter Brada. Práve títo dvaja ako mladí vysokoškoláci takmer pred 30 rokmi prišli na lazy a rozhodli sa spolu s majiteľom Jánom Brlošomi jeho rodinou, že stavbu zachránia. Zámer sa podaril, aj keď ešte práce pretrvávajú, drevenička je zaujímavým stanovišťom náučného chodníka obce i miestom konania aktivity, ktorú organizuje Hontiansko ipeľské osvetové stredisko v spolupráci s Maticou slovenskou. Témy sú rôzne a zameriavajú sa na základné remeselné činnosti tradičného staviteľstva. Účastníci si môžu vyskúšať i podučiť ako sa pracuje s obrážačkou, bautou, kresačkou či toporom pri opracovaní dreva. Z nie vždy rovného klátu listnatého stromu /agát, dub/ sa trpezlivým prístupom dá vytesať pekný hranol na použitie na stavbu, alebo na strechu domu. Z neforemného hrobľového kameňa štiepaním a osekaním zas pekný do múru vhodný kus. Dôležitou komoditou bola vždy hlina, ktorá sa ako zmes s vodou, plevami a pieskom využívala ako spojivo kameňov v múre, na vyrovnávanie a zahládzanie steny či podlahy i na výrobu váľkov, predchodcov tehál. Slama bola základný materiál na strechu a gazdovia si z nej vyrábali babky, ústreže, kosáky na pokrytie príbytku. Všetky tieto práce vykonávali v minulosti majstri popri roľníčení, ale i samotní majitelia objektov, ktorí museli byť všestranne zruční a prakticky zmýšľajúci. Keďže všetky materiály sú čisto prírodné ja tu výrazný i ekologický aspekt.
Medzu účastníkmi podujatia sú zvyčajne i mladí ľudia, čo je znamením že tieto remeslá majú nádej prežiť i do budúcnosti, čo patrí k hlavným cieľom organizátorov.
Projekt Tradičné staviteľstvo podporil Fond na podporu umenia.
