Transparentnú eurokampaň vedú len PS, KDH a SaS

Hodnotenie protikorupčnej organizácie Transparency International ukazuje, že vládne strany Smer a Hlas vedú netransparentné kampane. V analýze dopadli dokonca horšie ako strany Republika a ĽSNS.

Pred voľbami do Európskeho parlamentu 2024 viedli transparentnú kampaň iba Progresívne Slovensko, Kresťanskodemokratické hnutie a Sloboda a solidarita. Vyplýva to z hodnotenia, ktoré v predvolebnom týždni zverejnila protikorupčná organizácia Transparency International Slovensko.

Zopakovala sa tak situácia z vlaňajších predčasných parlamentných volieb, v ktorých naplnila kritériá transparentnosti rovnaká trojica strán. Na chvoste hodnotenia je aj tentokrát Smer, za ktorý sa ešte zaradil Hlas s celkovo najmenej transparentnou eurokampaňou. Kým pri PS možno za dobrú prax označiť 11 zo 16 hodnotených kritérií, pri Hlase sú to len štyri.

Organizácia monitorovala pred eurovoľbami všetkých 24 kandidujúcich politických subjektov, do hodnotenia zaradila polovicu z nich s kampaňovými výdavkami nad 50-tisíc eur. Kampaň s výhradami vedú strany Demokrati, Aliancia, ĽSNS-Kotlebovci, Slovensko, SNS, Republika a Kresťanská únia. Zvyšné strany s malou kampaňou nebolo možné adekvátne zhodnotiť a porovnať.

Podobne ako v jesenných parlamentných voľbách alebo nedávnych prezidentských voľbách, ani teraz nemožno kampaň celkovo označiť za transparentnú. Transparency opäť zaznamenala negatívne praktiky smerujúce najmä k zneprehľadneniu výdavkov, a tým k oslabeniu verejnej kontroly.

Rezervy má aj najvyššie hodnotená kampaň Progresívneho Slovenska (skóre 80 percent). To nakúpilo väčšinu štvrťmiliónovej bilbordovej kampane cez jedinú hromadnú agentúrnu faktúru. Strana však bola ochotná poskytnúť Transparency podrobný rozpis bilbordov, no nesúhlasila s jeho zverejnením.

Kresťanskí demokrati (77 percent) majú v kampani najviac veľkých darcov nad 10-tisíc eur, najväčším je súčasný europoslanec Ivan Štefanec, ktorý prispel strane sumou 120-tisíc eur. Podiel veľkých darov prekročil hranicu 25 percent príjmov, čo Transparency vníma už ako možný rizikový faktor.

Predseda SaS Richard Sulík najprv prisľúbil vyplnenie rozšíreného majetkového priznania, ktoré Transparency rozoslala kandidujúcim stranám. Nesúhlasil však s jeho zverejnením, čo odôvodnil zlou bezpečnostnou situáciou po pokuse o atentát na premiéra Roberta Fica. Napokon ho Transparency nezaslal vôbec.

Urobili tak však traja iní lídri eurokandidátok: Ľudovít Ódor (PS), Miriam Lexmann (KDH) a Jaroslav Naď (Demokrati). Je to posun oproti jesenným parlamentným voľbám, vtedy vyplnili formulár iba dvaja predsedovia väčších strán.

Strany investovali do kampane zatiaľ spolu 5,4 milióna eur, čo je už teraz viac ako náklady z predošlej eurokampane z roku 2019 (4,9 mil. eur). Najväčšiu kampaň pritom zrejme bude mať najsilnejšia vládna strana Smer, ktorá doteraz minula 1,25 milióna eur.

Hodnotenie netransparentnej kampane si vyslúžila najmä pre takmer úplný únos kampane do prostredia vlastnej agentúry. Strana platí väčšinu kampane cez hromadné zálohové agentúrne platby, ktoré sú popísané iba všeobecne ako „organizačno-technické zabezpečenie volieb“.

Najhoršiu prax predviedla strana Hlas, ktorá zopakovala mimoriadne netransparentnú prezidentskú kampaň svojho doterajšieho predsedu Petra Pellegriniho. Hlas odštartoval eurokampaň už v marci bez transparentného účtu, ten si založil až o mesiac, v apríli. Podľa pozorovaní Transparency môže mať najväčšiu bilbordovú kampaň, ktorú však opäť platí cez agentúrne faktúry s dlhou splatnosťou, verejnosť sa tak náklady za najintenzívnejšie májové bilbordy zrejme dozvie až po voľbách. Podobne ako Smer, aj Hlas kampaň ukrýva v agentúre, dokonca poslal necelých 100-tisíc eur bez uvedenia prijímateľa na transparentnom účte, čo je v rozpore so zákonom.

Demokratom kategória transparentnej kampane ušla najmä pre nízku transparentnosť zdrojov financovania. Majú síce druhý najvyšší počet darcov v kampani (134), ktorých menšie príspevky vidno na transparentnom účte, drvivú väčšinu privátnych financií, na ktorých stojí ich kampaň, však ukryli na straníckom účte.

Vládna strana SNS výdavky v kampani popisuje iba všeobecnými poznámkami (cestovné výdavky, reklamné plochy, inzercia, ostatné náklady). Republika, ktorej sa v prieskumoch opäť darí, zas vôbec nemá popísanú väčšinu významnejších platieb, pri niektorých chýba i adresát.

V rámci hodnotenia Transparency skúmala 16 kritérií od kvality vykazovania transakcií na povinných transparentných účtoch cez spôsob financovania kampaní, dodržiavanie základných zákonných náležitostí až po zabezpečenie základnej informovanosti voličov o strane, kandidátoch a kampani.

Pre lepšiu prehľadnosť boli posudzované strany roztriedené na princípe semafora do troch skupín: transparentná zelená kampaň, oranžová kampaň s výhradami a netransparentná červená kampaň. Súčasťou hodnotenia bol aj test funkčnosti komunikačných kanálov strany. Na otázku potenciálneho voliča na oficiálny email zareagovalo 5 z 12 strán, cez sociálnu sieť odpovedali iba dve.