V minulosti bola trať z Bratislavy smerom na Žitný ostrov považovaná za lokálku. Medzi významnejšie koľaje sa zaradila až po nástupe českého súkromníka RegioJet, ktorý tu začal prevádzkovať svoje žlté vlaky. Zahustením a uprataním spojov začala krivka počtu cestujúcich rásť. Tomuto trendu do veľkej miery pomohla aj čoraz intenzívnejšia výstavba v satelitoch. Čerství majitelia nehnuteľností […]
Menej ako 1 min. min.
V minulosti bola trať z Bratislavy smerom na Žitný ostrov považovaná za lokálku. Medzi významnejšie koľaje sa zaradila až po nástupe českého súkromníka RegioJet, ktorý tu začal prevádzkovať svoje žlté vlaky.
Zahustením a uprataním spojov začala krivka počtu cestujúcich rásť. Tomuto trendu do veľkej miery pomohla aj čoraz intenzívnejšia výstavba v satelitoch.
Čerství majitelia nehnuteľností sem prišli s očakávaním, že sa do metropoly čoskoro dostanú po novej rýchlostnej ceste R7. Ešte pred jej výstavbou však boli cesty čoraz upchatejšie.
Medzičasom sa naplnili aj vlaky a potreba zvyšovať kapacity bola čoraz urgentnejšia. Po výstavbe autostrády síce mnoho ľudí z vlaku presadlo do áut, rozšírenie trate však stále dáva zmysel.
Hustý takt osobákov totiž vytláča nákladného dopravcu Metrans, ktorý tu prevádzkuje prekladisko.
Bývalý riaditeľ Železníc Slovenskej republiky Alexander Sako aj s premiérom Robertom Ficom síce hovorili o trati ako o veľkej priorite, po výmene na manažérskej stoličke sú vyjadrenia o koľaji už vlažnejšie.
Viac o tom napovedá nedávno zverejnený harmonogram výstavby.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 79% na dočítanie.
Zostáva vám 79% na dočítanie.
