Podpis obchodnej dohody s Mercosurom je jedným zo vzácnych momentov, kedy na jednej strane barikády stoja vedľa seba veľkí a malí poľnohospodári, potravinári, ochranári a zástupcovia spotrebiteľov. Európskej komisii sa ich zatiaľ nedarí presvedčiť, že juhoamerickí farmári sa vďaka dohode budú približovať environmentálnym štandardom EÚ. Jedným z predvolebných sľubov znovuzvolenej šéfky Európskej komisie Ursuly von der […]
Menej ako 1 min.
min.
Podpis obchodnej dohody s Mercosurom je jedným zo vzácnych momentov, kedy na jednej strane barikády stoja vedľa seba veľkí a malí poľnohospodári, potravinári, ochranári a zástupcovia spotrebiteľov. Európskej komisii sa ich zatiaľ nedarí presvedčiť, že juhoamerickí farmári sa vďaka dohode budú približovať environmentálnym štandardom EÚ.
Jedným z predvolebných sľubov znovuzvolenej šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyen bolo, že v novom mandáte bude viac počúvať európskych farmárov.
Tí sa ale už po pár dňoch nového kabinetu Komisie vo funkcii môžu cítiť podvedení. Von der Leyen totiž minulý týždeň oznámila, že jej vyjednávači po 25 rokoch úspešne ukončili rokovania o obchodnej dohode s juhoamerickým blokom Mercosur.
Máločo tak hnevá ľudí z agropotravinárskeho sektora ako táto dohoda. Prečo je to tak? Je pre nich noazaj tak nebezpečná? Necháva ich EÚ v štichu? A čo to znamená pre slovenský agrosektor?
Tieto otázky sa pokúsime zodpovedať v nasledujúcom článku.
O čom je dohoda Mercosur
EÚ mala doteraz obchodné dohody s takmer všetkými krajinami Latinskej Ameriky s výnimkou tých, ktoré tvoria ekonomické zoskupenie Mercosur: Brazília, Argentína, Uruguaj, Paraguaj a od leta 2024 aj Bolívia.
Napriek tomu obchodná výmena oboch strán nie je malá. V roku 2023 európske firmy vyviezli do krajín Mercosuru produkciu v hodnote 56 miliárd eur a služby za 22 miliárd. A to napriek mnohým obchodným prekážkam na obchod stranách Atlantiku.
Mercosur dnes napríklad v priemere uvaľuje 35-percentné clá na automobily, 14- až 20-percentné clá na strojárenskú a 18-percentné na chemickú výrobu či lieky. V prípade poľnohospodárskej výroby sa clá pohybujú od 20 percent pri čokoláde po takmer 30 percent pri víne a mliečnych výrobkoch.
Práve to má dohoda zmeniť. Odstráni dovozné clá na viac ako 91 percent európskeho tovaru vyvážaného do Mercosuru, no jej cieľom je odstrániť aj ďalšie necolné bariéry.
V prípade jej uzatvorenia by išlo o najväčšiu zónu voľného obchodu na svete: pokrývala by viac ako 780 miliónov ľudí a štvrtinu svetového HDP.
Kto môže z dohody ťažiť
Jednoduchá odpoveď je, že najvýhodnejšia je dohoda pre tie krajiny a sektory, ktoré do Južnej Ameriky vyvážajú najviac produkcie. Z krajín je to suverénne najviac Nemecko. V roku 2023 tam podľa údajov Eurostatu vyviezlo tovar v hodnote 16 miliárd eur. Druhé v poradí – Taliansko – ani nie polovicu (7,3 miliardy eur). Nasleduje Belgicko a Holandsko s vyše šesťmiliardovým vývozom.
Celkovo majú obe strany skoro vyrovnanú obchodnú bilanciu. EÚ v roku 2023 vyviezla do Mercosuru výrobu v hodnote 55,7 miliardy eur, opačným smerom putoval tovar za 53,7 miliardy eur. Niektoré krajiny sú ale vo výrazne záporných číslach. Napríklad Holandsko má napriek veľkému exportu obchodné saldo s týmito krajinami sedem miliárd eur, Španielsko štyri miliardy.
Tieto čísla súvisia s tým, ktorým sektorom sa najviac darí v štátoch Mercosur. Sú to najmä stroje a zariadenia (26,7 percent celkového vývozu), chemikálie a farmaceutické výrobky (25 percent) a dopravné zariadenia (11,9 percenta).
Z obchodnej bilancie sa ale nedajú tak ľahko vydedukovať aj oficiálne postoje členských štátov k dohode. Je pochopiteľné, že najväčším priaznivcom dohody je Nemecko, pre ktoré ide o dôležitý trh. No na jeho strane je aj Španielsko, ktoré z Južnej Ameriky dováža oveľa viac ako exportuje. Naopak proti dohode najhlasnejšie vystupuje francúzsky prezident Macron, hoci Francúzsko má s Mercosurom priaznivé obchodné skóre.
Hlavným dôvodom nespokojnosti je poľnohospodárstvo.
Hrozí záplava brazílskeho mäsa?
Práve agrosektor je jedným z hlavných dôvodov, prečo niektoré krajiny EÚ s dohodou nesúhlasia. Nič za ostatný rok toľkokrát nevyhnalo európskych farmárov do ulíc ako Mercosur. A ich protesty nekončia.
Pre najväčšie paneurópske agrozruženie Copa Cogeca je dlhodobo červeným súknom, čo potvrdila ihneď po podpise dohody. Tvrdí, že Únia využila agrosektor ako vyjednávacie eso v prospech ostatných sektorov. „Poľnohospodárska komunita odmieta platiť tento účet,“ vystríha organizácia.
Hlavnou obavou je, že európsky trh obsadí nekvalitná produkcia, ktorej domáci farmári nebudú vedieť konkurovať, keďže je lacnejšia, pretože juhoamerickí pestovatelia a chovatelia nemusia vo výrobe spĺňať také prísne environmentálne a sociálne štandardy.
Nekontrolovaná záplava agroprodukcie z Ameriky by ale hroziť nemala. Eurokomisia priznáva, že otvorenie sa produkcii z Mercosuru môže byť problém hlavne pre chovateľov hovädzieho dobytka, hydiny, ošípaných či výrobcov medu a cukru. Preto sú súčasťou zmluvy kvóty na množstvá, ktoré sa do Únie dostanú bezcolne alebo so zníženou sadzbou.
Najväčšie obavy majú producenti hovädzieho mäsa. Oprávnene? Krajiny Mercosuru spolu ročne vyprodukujú viac ako 10 miliónov ton hovädziny, z ktorej ale dnes končí v EÚ len asi 262 tisíc ton.
V prípade hovädzieho dohoda počíta so zníženým 7,5 percentným clom na ročnú kvótu 99 tisíc ton. Či to bude nad rámec súčasných dovozov teraz ešte nikto predpovedať nevie, ale keby aj áno, v kontexte európskej spotreby a výroby je to len malý zlomok.
Farmári EÚ každoročne vyprodukujú sedem miliónov ton hovädzieho mäsa, čo je zhruba o pol milióna viac ako sa v EÚ skonzumuje. Dohodnutá kvóta tak pokryje asi jeden a pol percenta európskej spotreby, alebo prehľadnejšie – obyvateľovi EÚ za rok nezabezpečí ani jeden hamburger.
Problém to ale môže byť pre menšie chovy, ktoré sa sústreďujú na produkciu hodnotnejších častí mäsa, napríklad na steaky. Práve v tomto segmente sú argentínski či brazílski výrobcovia oveľa silnejší aj na trhu EÚ.
Podobne je to pri hydine. V roku 2022 sa z Mercosuru doviezlo 280 tisíc ton. Podľa dohody sa bez cla bude môcť ročne importovať 180 tisíc ton hydinového mäsa. To predstavuje 1,4 percenta spotreby v EÚ a zároveň je to presne toľko, o koľko jej ročne viac Európania spotrebujú.
Európski hydinári ale upozorňujú, že ak sa kvóta pripočíta k súčasným dovozom, ktoré sú na úrovni 900 tisíc ton, juhoamerická hydina by už pokrývala sedem percent európskej spotreby. „Znamenalo by to, že každý týždeň nahradíme šesť miliónov kurčiat chovaných podľa prísnych akostných a zdravotných noriem EÚ brazílskymi kurčatami, nad ktorých kvalitou a bezpečností nemáme žiadnu kontrolu,“ dopĺňa český Zemědělský svaz.
Kvóty EÚ do dohody presadila aj pre ďalšie citlivé komodity: bravčovinu, etanol, ryžu med, či kukuricu.
Ako chce EÚ farmárov chrániť
Podľa agrokomisára Hansena ale dohoda bude obsahovať viaceré nástroje, ktoré budú chrániť ohrozených farmárov nad rámec kvót.
Eurokomisia v komunikácii k dohode oznamuje, že jej súčasťou má byť aj bilaterálna ochranná doložka pre prípady, že zvýšený dovoz z Mercosuru spôsobí – alebo dokonca len hrozí, že spôsobí – vážnu ujmu citlivým sektorom poľnohospodárstva.
Ako to bude vyzerať v praxi zatiaľ nie je jasné. V minulosti zástupcovia Európskej komisie avizovali vytvorenie nového, špeciálneho fondu, ktorý by mal kompenzovať škody farmárom, ktorých najviac zasiahne nová konkurencia. Hovorilo sa, že jeho rozpočet bude okolo jednej miliardy eur.
Toto riešenie by nebolo ničím novým. V minulosti takto EÚ vytvorila finančnú rezervu, ktorá slúžila na pomoc sektorom najviac postihnutým brexitom.
Hrozí kontaminované mäso?
Jednou z najväčších výziev pre Európsku komisiu bude presvedčiť členské štáty a ich obyvateľov, že potraviny prichádzajúce z Mercosuru budú bezpečné. „Zdravotné štandardy EÚ sú neobchodovateľné“ tvrdí Komisia.
Z minulosti dodnes rezonuje hlavne brazílske mäso kontaminované salmonelou, ktoré sa v roku 2017 dostalo aj na slovenský trh. Nedávno audit Komisie zase zistil nadmerné množstvá karcinogénnych hormónov – opäť v brazílskej hovädzine.
Exekutíva EÚ tvrdí, že aj vďaka záväzkom, na ktorých sa dohodla s juhoamerickými štátmi, by už nič také nemalo hroziť. Súčasťou dohody je, že budú dodržiavať prísne SPS normy pre zdravie rastlín a zvierat. Únia si tak napríklad ponecháva právo určiť, koľko rezíduí z pesticídov môže obsahovať dovezená rastlinná výroba.
Dôležité tiež je, že nakoniec obsahuje aj „zásadu predbežnej opatrnosti“, ktorá európskym úradom dáva možnosť zablokovať prístup na trh výrobkom, pri ktorých je už len podozrenie, že nie sú bezpečné pre ľudské zdravie.
Podporuje EÚ odlesňovanie?
Podpis obchodnej dohody s Mercosurom je jedným zo vzácnych momentov, kedy na jednej strane barikády stoja vedľa seba veľkí a malí poľnohospodári, potravinári, ochranári a zástupcovia spotrebiteľov.
Ich spoločnou obavou je negatívny vplyv dohody na planétu a dal by sa zhrnúť do jednej vety: Kým EÚ sama seba zväzuje zelenými politikami, otvára sa súčasne produkcii, ktorá vzniká na mieste pralesov vyrúbaných farmármi, ktorí nemusia dodržiavať ekologické postupy ako platia v EÚ a svoju výrobu posielajú tisícky kilometrov po mori, čím sa ešte viac zvyšuje jej ekologická a uhlíková stopa.
A majú do veľkej miery pravdu. Ak ostaneme pri poslednej časti, tak je na mieste otázka, prečo by poľnohospodári mali znižovať svoje emisie, keď EÚ ide do biznisu závislom na medzinárodnej preprave, ktorá zodpovedá za tri percentá emisií CO2.
To bol presne aj dôvod, prečo Únia po prvotnom podpise dohody v roku 2019 musela rokovania nanovo otvoriť. Vyjednávači eurokomisie sa snažili dostať do jej textu čo najviac záruk, že juhoamerickí farmári sa budú približovať environmentálnym štandardom EÚ.
Po ukončení rokovaní Komisia tvrdí, že sa jej to podarilo. Odvoláva sa na to, že súčasťou dohody je klauzula, ktorá zaväzuje obe strany plniť klimatické ciele Parížskej dohody. Odklon od tohto sľubu umožňuje pozastaviť platnosť obchodnej dohody.
Vyjednávači za Mercosur sa okrem toho mali zaviazať, že budú zlepšovať životné podmienky hospodárskych zvierat. Napríklad colné zvýhodnenie by mali mať len vajíčka z fariem, ktoré „rešpektujú pravidlá EÚ pre chov nosníc“.
Komisii sa ale zatiaľ jej kritikov nedarí ukľudniť, pretože obsah dohody a záruky nie sú úplne jasné. Keby v nej aj boli dostatočné, čaká ju ešte veľa práce s presviedčaním, že bude mať aj kto a ako ich plnenie odkontrolovať.
Budú zrkadlové doložky?
Európski poľnohospodári a niektoré členské štáty od začiatku požadujú, aby sa environmentálne a sociálne podmienky nielenže približovali, ale aby farmy zo štátov Južnej Ameriky mali povinnosť plniť úplne identické štandardy. Aby napríklad pri pestovaní sóje alebo kukurice (ne)mohli používať rovnaké pesticídy ako pestovatelia v Európe.
To mali v zmluve zaistiť takzvané zrkadlové doložky. Eurokomisia ale po podpise doložky vôbec nespomína, z čoho vyplýva, že v nej nie pravdepodobne nie sú. Dôvodom je aj to, že by to porušovalo pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Podľa WTO je nezákonné zakázať produkty výlučne na základe spôsobu ich výroby, ale iba na základe ich rizík pre bezpečnosť a zdravie, napríklad pre vysoký obsah zvyškov pesticídov či antibiotík.
Aj agrokomisár Hansen pri vypočúvaní v Európskom parlamente hovoril, že EÚ na to môže ísť inak – prijímaním vlastnej legislatívy, ktorá bude nepriamo tlačiť producentov z tretích krajín ísť zelenším smerom.
To je napríklad prípad nariadenia o odlesňovaní, ktoré má zaistiť, že výrobky predávané v EÚ nepochádzajú z odlesnenej pôdy. Jedným z jeho hlavných cieľov je zastaviť výrub pralesov v Južnej Amerike.
Nie riziko ale príležitosť
Keď sa na Mercosur pýtali pri voľbe nového kabinetu Európskej komisie už súčasného agrokomisára Christopha Hansena, zdôrazňoval hlavne jednu vec: dohoda je pre farmárov príležitosť, pretože sa im otvára nový trh s troma stovkami miliónov nových zákazníkov.
Európska únia je najväčším vývozcom agropotravinárskych výrobkov na svete, no v obchodnej výmene s Mercosurom ťahá za kratší koniec. V roku 2023 objem agropotravinárskej výroby do štyroch juhoamerických štátov dosiahol 3,2 miliardy eur.
Za oceánom majú najväčší úspech hlavne celosvetovo známe európske špeciality, napriek tomu, že sa na ne vzťahujú veľké dovozné clá. Napríklad ročne sa z EÚ do štátov Mercosur vyvezie olivový olej v hodnote 485 miliónov eur pri 10 percentnom cle. Skoro 400 miliónový export alkoholových nápojov podlieha 35 percentnému clu, rovnako tak 221 miliónový vývoz vína.
Komisia verí, že toto číslo porastie vďaka odstráneniu ciel – na víno, oleje, slad, alkohol, čokoládu, syry či sušené mlieko.
Pre európskych výrobcov je tiež dobrá správa, že do dohody sa dostalo aj viac ako 350 zemepisných označení. To ich bude chrániť pred tým, aby juhoamerickí konkurenti falšovali a napodobňovali ich produkty. „Moje srdce krváca, keď som v Latinskej Amerike a vidím tam napodobeniny parmezánu,“ hovorí eurokomisár Hansen.
Čo to znamená pre Slovensko
Vo všeobecnosti by dohoda mala byť pre slovenskú ekonomiku prínosom. Vidí to tak aj ministerstvo hospodárstva, ktorého zástupca bude o jej výslednej podobe hlasovať v Rade EÚ. „Slovensko ako otvorená a exportne orientovaná ekonomika benefituje z otvárania trhov tretích krajín a ponúka nové exportné možnosti pre naše firmy, predovšetkým z automobilového, elektronického a strojárskeho odvetvia,“ vyhlásil riaditeľ tlačového odboru rezortu hospodárstva Peter Podstupka.
V obchode s juhoamerickým blokom je Slovensko podľa Eurostatu v pluse zhruba 300 miliónov eur. Vlani naše firmy do Mercosuru vyviezli výrobu za 360 miliónov eur, pričom vyše polovica z toho (242 miliónov eur) skončila v Brazílii. Z Južnej Ameriky sa k nám doviezol tovar za 62 miliónov eur.
Zo slovenskej výroby najväčší úspech na juhoamerickom trhu majú autá a autodiely, stroje, chemikálie, liečivá, guma a plasty, optické, meracie a lekárske prístroje.
K nám cez Atlantik prichádzajú hlavne poľnohospodárske komodity: hovädzie mäso, cukor či sója.
Preto práve tieto sektory sú podľa slovenských poľnohospodárov najzraniteľnejšie voči dovozom z Južnej Ameriky. „Ak brazílski poľnohospodári nebudú musieť plniť všetky kritériá a regulácie, ktoré musia plniť európski poľnohospodári, tak sme proti dohode,“ uviedol pre portál EURACTIV Slovensko predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš.
Dodáva ale, že komora nie je proti voľnému obchodu. „Ak juhoamerickí farmári budú plniť tieto podmienky, poďme do toho, je to zdravá konkurencia. Nech sa európsky spotrebiteľ rozhodne, či chce slovenské, alebo argentínske hovädzie,“ hovorí. Podobné obavy majú aj potravinári.
Rovnako to ale slovenskí producenti môžu vnímať ako šancu. Južná Amerika nie je pre nich ani zďaleka kľúčový trh, no niektorí z nich tam už svoju výrobu vyvážajú. Ide hlavne o liehoviny a víno. Jediným slovenským zemepisným označením v dohode s Mercosur je víno Tokaj.
Aký by ale mohol byť celkový vplyv dohody na slovenský agrosektor? Ministerstvo pôdohospodárstva na túto otázku portálu EURACTIV Slovensko neodpovedalo. Rovnako ani na to, či existuje dopadová štúdia, ako si ju napríklad spravil český agrorezort. Štát tak s najväčšou pravdepodobnosťou nevie farmárom povedať, na čo sa majú pripraviť.
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč po decembrovom zasadnutí Rady EÚ (AGRIFISH) povedal, že dohoda s Mercosur je pre Slovensko výhodná. „Ako minister pôdohospodárstva mám niektoré nezodpovedané otázky, ako to bude recipročne vyzerať, čo sa týka dovozu agrokomodít z krajín Južnej Ameriky do EÚ,“ uviedol.
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
