Tri dni, keď Prešov patril Kataláncom. Španielsky región sa na Šariši prezentoval obrami i ľudskými vežami

Už celé stáročia bojujú o svoje miesto na Zemi. Hoci ich v Katalánsku, vo Valencii či na Baleárskych ostrovoch žije osem miliónov a ďalšie státisíce tvoria diaspóru po celom svete, stále nemajú svoj vlastný štát. A keď sa o jeho vyhlásenie pred siedmimi rokmi aspoň pokúsili v referende, centrálna vláda v Madride a španielska justícia im akékoľvek snahy o nezávislosť rezolútne zmietli zo stola. Viacero katalánskych lídrov dokonca skončilo za mrežami za údajnú vzburu, ďalší žijú v exile.

Katalánci sa tak usilujú šíriť svoje hodnoty a myšlienky aspoň prostredníctvom bohatej kultúry. Napríklad v podobe medzinárodného festivalu Aplec, ktorého 36. ročník sa uplynulý víkend uskutočnil v Prešove. Obyvateľom i návštevníkom mesta sa v priebehu troch dní predstavilo viac ako 600 umelcov a ochrancov tradícií tohto najbohatšieho španielskeho regiónu.

Vyše 80-tisícová metropola Šariša sa tak pripojila k mestám, v ktorých sa Aplec Internacional konal v uplynulých rokoch – k Villachu v rakúskej spolkovej krajine Korutánsko, moravskej Ostrave, rumunskému Temešváru či sardínskemu Algheru. Mimochodom, práve posledné spomínané mesto, ktoré dnes spolu s celou Sardíniou patrí Taliansku, je známe tým, že sa v ňom hovorí špecifickým dialektom katalánčiny. Priviezli ho sem ešte pred stáročiami katalánski námorníci.

V blízkosti Ukrajiny

A prečo práve Prešov? Zámerom Kataláncov je organizovať festival skôr v menších mestách, ktoré nie sú metropolami svojich krajín, zároveň však majú ambíciu prezentovať spolu s nimi ich vlastné tradície. I keď aj tu by sa našli výnimky – Applec hostila napríklad Budapešť či Kodaň. „Prešov je v mnohom špecifický, leží v blízkosti dvoch hraníc – ukrajinskej a poľskej,“ približuje pre HN Krystyna Schreiberová, šéfka delegácie katalánskej vlády v strednej Európe so sídlom vo Viedni. V podstate ide o ambasádu, ktorá má na starosti aj Slovensko. No tým, že Katalánsko – aspoň zatiaľ – nie je samostatná krajina, a teda nemá so Slovenskom, ktoré ho uznáva ako súčasť Španielska, nadviazané oficiálne diplomatické vzťahy, nemôže byť táto delegácia nazývaná ako veľvyslanectvo. Podobný je prípad Taiwanu, ktorý uznávame ako súčasť Číny. V Bratislave tak funguje taiwanské zastúpenie pod názvom Tchajpejská reprezentačná kancelária, hoci jej šéf David Nan-yang Lee je vzhľadom na svoju celoživotnú diplomatickú kariéru titulovaný ako veľvyslanec.

Prešov, Ostrava, Villach či Turín tvoria v mnohých ohľadoch akýsi protipól Bratislavy, Prahy, Viedne a Ríma. A podobne je na tom aj Barcelona, ktorá v rámci Španielska neraz čelí rôznym formám „madridocentrizmu“. Inými slovami, centrálna španielska vláda často rozhoduje aj o veciach, ktoré by mali byť v plnej réžii Kataláncov.