Eurokomisia na budúci týždeň oznámila rokovanie, ktorého výsledkom má byť akčný plán pre budúcnosť európskej ocele. Komisia chce podporiť ekologické verejné obstarávania, spoločné nákupy vzácnych surovín a zabezpečiť lacnejšie energie, to však nemusí priniesť rýchle riešenia. Európska komisia dnes (25. februára) oznámila začiatok Strategického dialógu o oceli. Sektor musí prejsť zmenami, ak má Európska únia do […]
Menej ako 1 min. min.
Eurokomisia na budúci týždeň oznámila rokovanie, ktorého výsledkom má byť akčný plán pre budúcnosť európskej ocele. Komisia chce podporiť ekologické verejné obstarávania, spoločné nákupy vzácnych surovín a zabezpečiť lacnejšie energie, to však nemusí priniesť rýchle riešenia.
Európska komisia dnes (25. februára) oznámila začiatok Strategického dialógu o oceli. Sektor musí prejsť zmenami, ak má Európska únia do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu. Priemyselníkov však viac trápia problémy dneška, menovite konkurencia z Číny a USA, ktoré na životné prostredie ohľad neberú.
Výsledkom dialógu o budúcnosti oceli, ktorý v Bruseli začne už na budúci týždeň (4. marca), má byť akčný plán s konkrétnymi krokmi. „Chceme zabezpečiť, aby bol európsky oceliarsky priemysel konkurencieschopný a dlhodobo udržateľný,“ povedala predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyen.
K rokovaciemu stolu pozýva oceliarov, dodávateľov kritických surovín, ale aj odborárov a občiansku spoločnosť. Diskutovať budú najmä o vysokých cenách energií, nedostatku vzácnych materiálov, ale aj hroziacim clám z USA.
Oceľ v problémoch
Oceliarsky priemysel je základom pre mnohé ďalšie odvetvia, vrátane automobilového, obranného a stavebného. V 22 štátoch EÚ je až 500 fabrík, ktoré zamestnávajú 2,5 milióna ľudí.
Problémy priemyslu sa dajú dobre ilustrovať na prípadne košického U.S. Steel. Ide o veľkého zamestnávateľa, ktorý na východe dáva prácu takmer ôsmym tisícom ľudí.
Výroba ocele je však veľkou záťažou pre životné prostredie. Náhrada vysokých spaľovacích pecí za elektrické je najdôležitejším krokom, ktoré Slovensko potrebuje urobiť, aby znížilo svoju uhlíkovú stopu.
Slovensko chcelo dekarbonizáciu podporiť aj cez plán obnovy, z ktorého malo ísť do U.S. Steelu štedrá podpora vo výške 300 miliónov eur.
Do hry však stúpila geopolitika. Oceliareň chceli kúpiť a dekarbonizovať Japonci z firmy Nippon Steel. Predaj však zablokoval ešte predchádzajúci prezident USA, Joe Biden. Spojené štáty sa totiž čoraz viac obracajú dovnútra a chcú podporovať domáci priemysel.
Plány na dekarbonizáciu sa tak nateraz odložili na neurčito a oceliareň za rok 2024 vykázala stratu. Ku koncu roka fungovali kvôli nízkemu dopytu a konkurenčnému tlaku iba na 65 percent.
Aké kroky môžeme očakávať z Bruselu
Európska komisia v materiály prezradila svoje nápady na záchranu európskeho priemyslu. Konkrétne zahŕňajú:
- Nižšie ceny energií, napríklad vďaka uzatváraniu dlhodobých zmlúv s dodávateľmi.
- Spoločné európske nákupy kritických surovín potrebných na výrobu ocele. Materiály ako lítium, nikel alebo mangán sú totiž nedostatkovým tovarom a EÚ v ich dovozu závisí najmä od Číny.
- Podporu čistej ocele, napríklad cez verejné obstarávania, ktoré sa už nemajú sústrediť iba na najlacnejšiu ponuku, ale majú preferovať dodávateľov s nízkou uhlíkovou stopou. Tiež chce navýšiť objem súkromných peňazí na podporu dekarbonizačných projektov a zabezpečiť prísun vodíka potrebného pre čistejšiu výrobu.
Komisia chce okrem toho zvýšiť podiel recyklácie ocele, sľubuje osekávanie administratívy a prísnu reakciu v prípade amerických ciel na európsku produkciu. Tie súčasný americký prezident Donald Trump prisľúbil vo výške 25 percent.
Na čo je dobré myslieť
Ohlásená stratégia sedí do širšieho plánu Bruselu, ako oživiť európsky priemysel. Odborníci však upozorňujú, že viaceré z nápadov sú skôr štrukturálne zmeny, ktoré môžu priniesť výsledky až o niekoľko rokov.
Varujú však predtým, aby sa Európa v snahe o nájdenie rýchlych riešení uchýlila k škrtaniu svojich zelených ambícií, alebo sa upísala k ďalšiemu čerpaniu energií z fosílnych palív.
Kým sa EÚ nedohodne na skutočnej finančnej injekcií pre sektor, zaplatenej z nového spoločného dlhu, alebo presmerovania eurofondov, skĺbiť potrebu zelenej transformácie a naštartovania ekonomického rastu, sa jej nemusí podariť.
