Tri šálky odtiaľ, dve lopaty odtiaľto a trochu rozumu: jesenný trik, po ktorom je pôda priedušná, vlhká akurát a rastliny šprintujú

Ťažká pôda v skleníku berie rastlinám kyslík a závlaha z nej robí betón. Na jeseň ju viete rýchlo odľahčiť zmesou materiálov, ktoré zlepšia štruktúru, priepustnosť aj zásobu humusu. Stačí poznať správne pomery, postup a pár dôležitých „ale“.

Prečo je pôda v skleníku po lete „betónová“

Intenzívne polievanie, dusík v hnojivách a chýbajúca organika spôsobia zlepenie častíc a úbytok pórov. Korene sa dusia, rastliny viac investujú do koreňov než do plodov a úroda zaostáva. Riešením je štruktúra: pridať materiály, ktoré vytvoria stabilné póry a dodajú uhlík pre pôdny život.

Základná jesenná zmes: piliny, piesok, rašelina – a čo k nim pridať

• Piliny – zlepšia štruktúru a po rozklade pridajú humus. Používajte nefarbené, čisté piliny z mäkkého/dreva. Čerstvé piliny viažu dusík → neutralizujte to dávkou dusíka alebo ich predkompostujte.

  • Orientačne: 4–5 šálok/m² (≈ 1–1,25 l). K pilinám pridajte 5–10 g čistého N/m² (napr. 20–30 g/m² močoviny 46 % N rozpustenej vo vode 0,5–1 %), alebo primiešajte kompost.

  • Ak máte priestor, piliny predom skompostujte s trávou či hnojom 6–8 týždňov.

• Piesok – voľte hrubozrnný riečny (0,5–2 mm). Jemný maltový zhorší zlepenie.

  • Orientačne: 1–2 lopaty/m² (≈ 10–20 l). Pri ťažkej hline funguje len s dostatkom organiky – inak „hlina + trochu piesku = tehla“.

• Rašelina – zadrží vodu, odľahčí substrát. Ideálna je neutralizovaná (pH ~6).

  • Orientačne: 5–6 šálok/m² (≈ 1,25–1,5 l). Ekológia: používajte šetriaco alebo časť nahraďte kokosovou drťou.

• Bonus, ktorý sa vyplatí:

  • Kompost 10–15 l/m² (základ humusu, mikróbov, živín).

  • Sadrovec (CaSO₄·2H₂O) 200–400 g/m² na ťažké íly – zlepší drobivosť bez zmeny pH.

  • Biochar 1–2 l/m², aktivovaný kompostovým výluhom – stabilné póry a lepšia sorpcia živín.

Pozor na pH a „dusíkový hlad“

Piliny a (neutr.) rašelina môžu pH mierne stiahnuť nadol. Pri kyslej pôde pridajte dolomitickú múku 150–250 g/m² (mimo dní, keď lejete močovinu). Tým zároveň doplníte horčík.

Nitrogen immobilizácia: pri každom väčšom prídavku čerstvých pilín nezabudnite na dusík – inak budú paradajky „hladovať“.

Postup krok za krokom (na meter štvorcový)

1. Upratať skleník: odstrániť zvyšky rastlín, choré časti vyhodiť mimo kompost.

2. Rozhodiť materiály: piliny 1–1,25 l, piesok 10–20 l, rašelina 1,25–1,5 l, kompost 10–15 l, voliteľne sadrovec 200–400 g, biochar 1–2 l.

3. Dodať dusík k pilinám: zaliať 0,5–1 % roztokom močoviny (≈ 5–10 g čistého N/m²).

4. Zapracovať plytko: motyka/hrable do 15–20 cm. Hlbšie neobracajte horizonty.

5. Zaliať do „blata“ a nechať sadnúť: 10–20 l vody/m².

6. Mulč 5–8 cm: štiepka/listovka/slama; nechajte golieriky budúcich sadeníc voľné.

7. Oddych pôdy: 3–6 týždňov pred zamrznutím – mikrobi pracujú, póry sa stabilizujú.

Kedy a ako s výsadbou v novej sezóne

Na jar len plytko prekypriť (5–8 cm), dosypať 2–3 l/m² kompostu a podľa potreby kalibrovať pH. Pred výsadbou skontrolujte EC (slanosť) – pri prehnojovaní sa v skleníkoch rada hromadí.

Praktické alternatívy a doplnky

• Kokosová drť namiesto časti rašeliny (udržateľnejšia, vzdušná).

• Perlit/vermikulit 5–10 l/m² do výsadbových pásov, ak potrebujete extra priedušnosť.

• Zelené hnojenie v skleníku po zbere (horčica/raž) → pokosiť a nechať ako mulč, ak stíhate do mrazov.

• Hlboké kyprenie vidlami/broadforkom bez prevracania – otvorí pôdu, neporuší vrstvy.

Časté chyby, kvôli ktorým pôda stvrdne

• Jemný maltový piesok namiesto hrubého.

• Veľa pilín bez dusíka → slabý rast, žlté listy.

• Ignorované pH – kyslá pôda „zamkne“ vápnik a horčík.

• Prekopávanie do hĺbky a miešanie horizontov – krátkodobý efekt, dlhodobé zhoršenie štruktúry.

Malý experiment, veľké ponaučenie

Rastliny v neprekopanej, ťažkej pôde zaostávajú – zakrpatené kríčky, odumieranie paradajok v lete a minimum hľúz či plodov nie je náhoda. Štruktúra pôdy rozhoduje o tom, koľko práce urobia korene a koľko plodov uvidíte vy.

Rýchle „checklist“ pred zimou

• Materiály rozhodené a plytko zapracované.

• Dusík k pilinám doplenený.

• pH skontrolované a prípadne korigované.

• Povrch zamulčovaný.

• Skleník vyvetraný a závlaha rozumne ukončená.

Záver

Jesenné „odľahčenie“ pôdy v skleníku je najlacnejšia investícia do budúcoročnej úrody. Správne zvolený piesok, rozumne použité piliny, štipka neutralizovanej rašeliny a poriadna dávka kompostu zmenia ťažký záhon na priedušné lôžko, v ktorom korene konečne dýchajú.