Dlho očakávaný summit medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským lídrom Vladimirom Putinom sa neuskutoční. Trump v stredu oznámil jeho zrušenie, hoci ešte minulý týždeň obe strany potvrdili, že by sa mali stretnúť v Maďarsku v priebehu niekoľkých týždňov. Biely dom neskôr zrušenie potvrdil s tým, že dôvodom bolo neúspešné ukončenie telefonických rokovaní vyjednávačov o […]
Menej ako 1 min. min.
Dlho očakávaný summit medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským lídrom Vladimirom Putinom sa neuskutoční. Trump v stredu oznámil jeho zrušenie, hoci ešte minulý týždeň obe strany potvrdili, že by sa mali stretnúť v Maďarsku v priebehu niekoľkých týždňov. Biely dom neskôr zrušenie potvrdil s tým, že dôvodom bolo neúspešné ukončenie telefonických rokovaní vyjednávačov o prípravách na mierové rozhovory.
USA sankcionujú ruské ropné firmy, Trump vysvetľuje rozhodnutie o raketách Tomahawk
„Zrušili sme stretnutie s prezidentom Putinom. Jednoducho som z toho nemal správny pocit,“ uviedol Trump počas stretnutia s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem v Bielom dome. „Nemal som pocit, že by sme sa dostali na miesto, kam sa dostať musíme, tak som to zrušil,“ povedal Trump s tým, že stretnutie by neviedlo k želanému výsledku. Ešte v utorok uviedol, že „nechce mať zbytočné stretnutie“ a „nechce strácať čas“. Dodal však: „…ale urobíme to v budúcnosti.“
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó predtým po stretnutí s šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom vo Washingtone tvrdil, že samit sa uskutoční.
Szijjártó uviedol, že jeho stretnutie s Rubiom prebehlo vo vynikajúcej atmosfére, pričom sa diskutovalo aj o nadchádzajúcej návšteve maďarského premiéra Viktora Orbána vo Washingtone. Američania sa podľa Szijjártóa myšlienky mierového summitu vôbec nevzdali, otázkou je načasovanie a kedy sa dokončia prípravné práce, aby summit prebehol úspešne.
Príprave summitu mala predchádzať schôdzka ministra zahraničných vecí USA Marca Rubia a šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova naplánovaná na 23. októbra. V utorok 21. októbra však bolo oznámené, že toto stretnutie sa odkladá na neurčito. Istý vysoký americký predstaviteľ pre Fox News uviedol, že telefonát Rubia a Lavrova bol „produktívny“, a preto „ďalšie osobné stretnutie… nie je potrebné“.
Tlak na Moskvu
Rozhodnutie prichádza v čase, keď Spojené štáty eskalujú ekonomický tlak na Moskvu. Trump v stredu vyzdvihol „obrovské sankcie“, ktoré boli v ten istý deň uvalené na ruské ropné spoločnosti.
Spojené štáty v stredu večer uvalili na Rusko nové sankcie zamerané na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil. V stredu večer to oznámil minister financií USA Scott Bessent, podľa ktorého tieto firmy „financujú vojenskú mašinériu Kremľa“.
Sankcie podľa amerického ministerstva zvyšujú tlak na ruský energetický sektor a znižujú schopnosť Kremľa získavať financie na pokračovanie vojny na Ukrajine a na podporu svojej oslabenej ekonomiky.
„Teraz je čas zastaviť zabíjanie a okamžite vyhlásiť prímerie,“ uviedol Bessent. „Vzhľadom na odmietavý postoj (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina k ukončeniu tejto nezmyselnej vojny, ministerstvo financií uvalilo sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti, ktoré financujú vojenskú mašinériu Kremľa. Ministerstvo financií je pripravené v prípade potreby prijať ďalšie opatrenia na podporu úsilia (amerického) prezidenta (Donalda) Trumpa ukončiť ďalšiu vojnu. Vyzývame našich spojencov, aby sa k nám pridali a dodržiavali tieto sankcie,“ dodal.
Americký prezident však dúfa, že nové sankcie budú v platnosti iba krátkodobo a čoskoro budú zrušené. „Jedná sa enormné sankcie… A dúfame, že nebudú trvať dlho. Dúfame, že vojna sa skončí,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni.
Rozhovory „nikam nevedú“
Trump podľa vlastných slov „cítil, že nastal čas“ na uvalenie nových sankcií, pretože „sme čakali dlho“. AFP pripomína, že americký prezident tento krok odkladal niekoľko mesiacov dúfajúc, že sa mu podarí presvedčiť Putina, aby pristúpil k mierovému riešeniu konfliktu na Ukrajine. Na stretnutí s Ruttem sa však posťažoval, že jeho rozhovory s Putinom „nikam nevedú.“
„Vždy, keď hovorím s Vladimirom, mám dobré rozhovory. A potom nikam nevedú,“ posťažoval sa Trump. Podľa neho „Putin chce všetko, nielen časť“. „Myslím si, že teraz je pripravený rokovať. Nechceme, aby mal všetko,“ zdôraznil Trump.
Šéf Bieleho domu zároveň obhajoval svoje rozhodnutie nedodať Ukrajine strely Tomahawk. Výcvik ukrajinských vojakov by totiž trval od šiestich mesiacov do jedného roka a podľa jeho slov ide o „nesmierne náročný proces“.
„Je to veľmi silná zbraň, veľmi presná zbraň,“ povedal Trump. „A možno práve preto je taká zložitá… Trvá rok intenzívneho tréningu naučiť sa ju používať… a my nebudeme učiť iných ľudí.“ Prezident zašiel ešte ďalej, keď naznačil, že obsluha by si vyžadovala priame zapojenie USA: „Sú vysoko komplexné. Takže jediný spôsob, ako by bol Tomahawk vystrelený, je, keby sme ho vystrelili my, a to neurobíme.“
O dodaní týchto striel s plochou dráhou letu schopných zasiahnuť ciele hlboko v území Ruska Trump minulý piatok rokoval so Zelenským. Americký prezident však o ich dodaní Kyjevu zatiaľ nerozhodol.
Bessent krátko pred uvalením sankcií v rozhovore pre televíziu Fox Business povedal, že „prezident Putin neprišiel na rokovania s úprimným a otvoreným prístupom“ a uviedol, že Trump je sklamaný z toho v akom štádiu sa momentálne mierové rokovania nachádzajú.
Uvalenie sankcií zo strany USA prichádza krátko po tom, čo sa členské krajiny EÚ dohodli na 19. balíku sankcií voči Rusku.
Mier na Ukrajine
Stretnutie s Ruttem malo podľa šéfa NATO nadviazať na „obrovský úspech (Trumpa) v Gaze“. „Písali sme si s prezidentom… a povedali sme si: ‘Hej, dajme si stretnutie vo Washingtone, aby sme prediskutovali, ako teraz môžeme naplniť jeho víziu mieru na Ukrajine‘,“ povedal Rutte novinárom. Dodal, že hoci „na stole nie je žiadny mierový plán“, má v Trumpa „úplnú dôveru“. „On je jediný, kto to dokáže,“ vyhlásil Rutte.
Trump počas stretnutia zdôraznil humanitárny aspekt vojny: „Umiera veľa ľudí… sú to duše a umierajú po tisícoch. Najhoršie od druhej svetovej vojny. A naozaj by sme to mali zastaviť.“
Napriek zrušeniu summitu a novým sankciám Trump tvrdí, že stále verí v diplomatické riešenie vojny na Ukrajine, ktorá trvá už takmer štyri roky.
„Myslím si, že chcú mier. Myslím si, že obe strany chcú mier,“ vyhlásil americký prezident a priznal, že dosiahnutie dohody je náročnejšie, než sa očakávalo.
„Pokiaľ ide o Ukrajinu a Rusko, mysleli sme si, že to bude trochu jednoduchšie. Ukázalo sa, že je to ťažšie ako Blízky východ,“ poznamenal Trump. „Blízky východ mal byť ten ťažký, a túto hádanku sme vyriešili, ale vyrieši sa aj táto.“
Prezident sa tiež v stredu na svojej sociálnej sieti Truth Social ostro ohradil voči správe denníka wall street Journal. Ten informoval, že Trumpova administratíva mala zmierniť reštrikcie a umožniť Ukrajine použiť západné rakety dlhého doletu na útoky hlboko na ruskom území.
„Príbeh Wall Street Journal o tom, že USA schválili Ukrajine použitie rakiet dlhého doletu hlboko v Rusku, je FAKE NEWS (falošné správy, pozn. red.)!“ napísal Trump. „USA nemajú nič spoločné s týmito raketami, nech už pochádzajú odkiaľkoľvek, alebo s tým, čo s nimi Ukrajina robí!“
Denník The Wall Street Journal sa odvolával na nemenovaných amerických predstaviteľov. The Wall Street Journal spomína konkrétne strely Storm Shadow, ktoré sú odpaľované z ukrajinských vojenských lietadiel a majú dolet okolo 290 kilometrov.
Spojené štáty môžu obmedziť použitie týchto zbraní Ukrajinou, pretože spomínané strely využívajú americké dáta na zameranie cieľov, poznamenal WSJ. Strely Storm Shadow/SCALP už skôr dodali Ukrajine Británia a Francúzsko.
