Prezident USA Donald Trump v noci na utorok podpísal výkonný príkaz, ktorým hnutie Antifa označil za „domácu teroristickú organizáciu“. Informovala o tom agentúra AP. Došlo k tomu deň po spomienkovej bohoslužbe za zavraždeného konzervatívneho aktivistu a influencera Charlieho Kirka. Ide zároveň o jeden z niekoľkých krokov, ktorými sa republikánsky prezident vyhrážal svojim politickým oponentom. AP […]
Menej ako 1 min. min.
Prezident USA Donald Trump v noci na utorok podpísal výkonný príkaz, ktorým hnutie Antifa označil za „domácu teroristickú organizáciu“. Informovala o tom agentúra AP.
Došlo k tomu deň po spomienkovej bohoslužbe za zavraždeného konzervatívneho aktivistu a influencera Charlieho Kirka. Ide zároveň o jeden z niekoľkých krokov, ktorými sa republikánsky prezident vyhrážal svojim politickým oponentom.
AP doplnila, že federálne orgány v USA majú právomoc bojovať proti domácemu terorizmu, ale americký právny systém neumožňuje oficiálne označiť domáce skupiny za teroristické – ako je to v prípade zahraničných organizácií typu Islamský štát alebo al-Káida.
Počas svojho prvého funkčného obdobia Trump po protestoch proti policajnej brutalite po smrti Afroameričana Georgea Floyda avizoval, že Antifu označí za „teroristickú“ na úrovni al-Káidy a Islamského štátu, avšak vtedy k tomu nedošlo.
Označenie za zahraničnú teroristickú organizáciu umožňuje orgánom činným v trestnom konaní zadržať alebo stíhať kohokoľvek, kto vyjadruje podporu takýmto skupinám.
Tento zákon sa však na domáce organizácie nevzťahuje, pretože by mohol byť zneužitý proti politickým oponentom a bol by porušením prvého dodatku Ústavy USA, ktorý chráni slobodu prejavu.
V USA sa antifašistické skupiny v posledných dvoch desaťročiach angažovali v rôznych sférach boja za sociálnu spravodlivosť, pričom hlavnou oblasťou ich pôsobenia sú aktivity proti neonacistickým skupinám a formáciám hlásajúcim nadradenosť bielej rasy.
Aktivisti spájaní s Antifa – často maskovaní a oblečení v čiernom – protestujú proti rasizmu, krajnej pravici a tomu, čo považujú za fašizmus. Tvrdia, že násilné taktiky sú niekedy oprávnené ako sebaobrana. Od zvolenia Trumpa v roku 2016 sa tieto protesty častejšie menili na priamu konfrontáciu s pravicovými skupinami.
Antifa, skratka pre „anti-fascism“ (antifašizmus), vznikla v 30. rokoch 20. storočia v Nemecku, kde sociálne orientované antifa skupiny vystupovali proti vzostupu nacistov.
Antifa nemá žiadneho celoštátneho lídra ani centralizovanú štruktúru. Tvoria ju „nezávislé, radikálne a rovnako zmýšľajúce skupiny a jednotlivci“, uvádza sa v analýze Congressional Research Service z roku 2020 citovanej agentúrou AP.
