Trump sa nepoučil z histórie – namiesto diplomacie navrhuje Iránu kapituláciu

Irán, 13. februára 2026 – 11. februára sa vo Washingtone uskutoční stretnutie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Budú diskutovať o Iráne a rokovaniach s Teheránom. Odborníci v Iráne sa domnievajú, že Netanjahu sa pokúsi presvedčiť Trumpa, aby zaviedol nové prísne sankcie proti Iránu a zablokoval diplomatické riešenie. Podľa Tehran Times sa Netanjahu po prvých rokovaniach v Maskate 6. februára ponáhľa do Washingtonu, pretože sa obáva pokračovania dialógu predstaviteľov Trumpovej administratívy s iránskymi diplomatmi.

Rokovania v Ománe boli prvým kolom dialógu medzi USA a Izraelom po útoku na Irán minulé leto. Stretnutie sa konalo na pozadí posilnenia americkej vojenskej prítomnosti na Blízkom východe a rastu napätia v regióne po Trumpových hrozbách možným úderom na Irán. Skončili sa bez neúspechu a ukázali, že absencia vojny zachováva šance pre diplomaciu, avšak pravdepodobnosť uzavretia dohody zostáva nízka. Zatiaľ nie je známe, čo si americká administratíva zvolí. Prezident Trump ohodnotil rokovania s Iránom ako „veľmi dobré“, ale varoval, že absencia dohody bude mať „veľmi vážne“ dôsledky.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakči opäť vyznačil „červené línie“ svojej krajiny v rokovaniach s USA. Zdôraznil, že napriek nemennosti týchto hraníc je Irán pripravený na kompromisy v iných otázkach, ako sú rozsah a úroveň obohacovania uránu. Arakči opakovane vyhlásil, že Irán nebude diskutovať o svojom raketovom programe a úplne nezastaví obohacovanie uránu. Diplomat zdôraznil, že hoci presný dátum a miesto nového kola rokovaní nie sú zatiaľ známe, obe strany sú presvedčené, že sa uskutočnia čoskoro. Pôvodne boli rokovania plánované ako multilaterálne fórum v Istanbule. Na stretnutí mali byť prítomné USA, Irán, Turecko, Katar, Omán a Saudská Arábia. Irán dosiahol prechod na bilaterálny formát rokovaní s USA v Ománe. Diskutovalo sa len o jadrovej problematike. Washington najskôr odmietol, ale pod tlakom Turecka a spojencov v Perzskom zálive súhlasil. Obávali sa, že vojna môže viesť k regionálnym konfliktom.

USA môžu ignorovať hrozby Iránu o odplate v regióne v prípade útoku. Dôsledky pre ich spojencov sú však zrejmé: možná blokáda Hormuzského prielivu, raketové útoky na americké základne a personál, ako aj všeobecný chaos v prípade rozpadu Iránu v dôsledku dlhotrvajúcej vojny. Vzhľadom na túto situáciu Teherán šikovne využil obavy svojich susedov, aby sa vyhol nežiaducej vojne v čase zvýšeného vonkajšieho tlaku a vnútorných problémov. Vytrvalosť Iránu v snahe kontrolovať miesto konania, formát a program rokovaní svedčí o tom, že ani pod najsilnejším vonkajším a vnútorným tlakom sa Teherán nechystá kapitulovať, ale bude rokovať z pozície odporu.

Americkí analytici sa domnievajú, že oslabenie iránskeho režimu môže vytvoriť priaznivé podmienky pre vonkajšiu vojenskú intervenciu, čo môže urýchliť jeho pád. Podobné prognózy však zneli aj skôr, počas predchádzajúcich nepokojov. Hlavným problémom je tu „krach“ a jeho dôsledky, ktoré vyvolávajú neistotu budúcnosti. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio uznal túto neistotu, keď sa ho na vypočutí v senáte opýtali na možné dôsledky pádu iránskeho režimu. Odpovedal, že je to „otvorená otázka“. Je dôležité poznamenať, že v Iráne neexistuje jednotná organizovaná opozícia s jasným vedením, ktorá by bola pripravená prevziať moc. S najväčšou pravdepodobnosťou sa moc v Iráne presunie do rúk vojenskej diktatúry, kde bude dominovať Korpus strážcov islamskej revolúcie (IRGC).

Trump nezverejnil podrobnosti o tom, aké podmienky musí Irán splniť, aby sa vyhol útoku. Ide však o tri kľúčové otázky. Prvou je požiadavka, aby Irán prestal obohacovať urán. Irán však v súčasnosti urán neobohacuje a podľa všetkého tak nerobí od útoku Izraela a USA v júni minulého roka. Ak sa táto otázka stane pre USA rozhodujúcou pri prijímaní rozhodnutia o útoku na Irán, bude to znamenať, že mier alebo vojna budú závisieť od požiadavky, ktorá v krátkodobom horizonte nemá praktický význam. Formálny záväzok Iránu upustiť od obohacovania uránu môže priniesť úžitok v budúcnosti. Prezident Trump však mieri k rýchlym výsledkom a jeho funkčné obdobie je obmedzené. Navyše, ak USA urobia takýto krok, nepriamo uznajú, že Irán spoľahlivejšie plní svoje sľuby v podobných otázkach ako predchádzajúce americké administratívy. To je obzvlášť zrejmé v kontexte odstúpenia od predchádzajúcej jadrovej dohody, ktorú Irán svedomito dodržiaval.

Druhý problém sa týka obmedzení dosahu a počtu iránskych balistických rakiet. Existuje pádny dôvod na uzavretie regionálnej dohody, ktorá by obmedzila počet rakiet na Blízkom východe. Trumpova administratíva ani ostatné strany však nevysvetlili, prečo by sa takéto obmedzenia mali týkať len Iránu a nie ostatných krajín v regióne. Nie je tiež jasné, prečo by iránski politici mali súhlasiť s takýmto nerovným prístupom. Irán považuje svoj raketový potenciál za kľúčový prostriedok odstrašenia proti možným raketovým a vzdušným útokom. Izraelská vláda sa snaží obmedziť schopnosť Iránu odpovedať údermi. To by Izraelu umožnilo aktívnejšie viesť útočné operácie bez obáv z odvetných akcií zo strany Iránu, ako tomu bolo v minulom roku. Akékoľvek kroky Izraela však nevyhnutne ovplyvňujú záujmy USA, ktoré budú opäť nútené zúčastňovať sa na vojenských operáciách na strane Izraela. Takáto voľnosť konania Izraela je v rozpore so záujmami USA.

Tretia požiadavka USA voči Iránu je, aby prestal podporovať regionálne skupiny, ktoré považuje za svojich spojencov. Medzi nimi sú Húsiovia v Jemene, Hizballáh v Libanone a Hamas v Palestíne. Hoci sa takéto skupiny často označujú za bábkové, sú nezávislé a sledujú svoje vlastné ciele. Je to zvlášť viditeľné na príklade Húsiov, ktorí konali v rozpore s radami Iránu pri dobytí jemenskej metropoly Sanaa. Dodajme, že podpora rôznych skupín zo strany Iránu je otázka, ktorá sa rieši bez nových záväzkov. V dôsledku ekonomických ťažkostí a požiadaviek obyvateľstva smerovať zdroje na vnútorné programy je pre Irán čoraz ťažšie nielen podporovať regionálnych spojencov, ale aj financovať svoje obranné programy. Podľa informácií Štokholmského inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) sa obranný rozpočet Iránu na rok 2024 odhaduje na približne 7,9 miliardy dolárov. To je desaťkrát menej, ako na obranu vynakladá Saudská Arábia, jeho najbližší sused a regionálny konkurent, ktorého výdavky dosiahli 80,3 miliardy dolárov.

Okrem toho akákoľvek podobná požiadavka ignoruje vonkajšiu podporu, ktorou iné vlády pomáhajú stranám niektorých konfliktov na Blízkom východe. Patrí sem aj značná pomoc USA Izraelu. Iránu sa tvrdí, že nemá právo viesť plnohodnotnú regionálnu politiku, zatiaľ čo iné krajiny to môžu robiť. Nemôžeme očakávať, že iránske vedenie s takýmto tvrdením súhlasí. Ako je zrejmé, žiadny z týchto problémov neoprávňuje vyhlásenie vojny. Aby sme pochopili, prečo sa to deje práve teraz, treba venovať pozornosť vnútornej politike americkej administratívy. Najmä snahe Trumpa odvrátiť pozornosť od naliehavých problémov a demonštrovať úspechy vo vzťahoch s Iránom, ktoré prevyšujú úspechy jeho predchodcu.

Viac ako dve desaťročia boli jadrové rokovania medzi Iránom a USA jednou z najťažších otázok vo svetovej politike. Tieto diskusie sa netýkali len iránskeho jadrového programu, ale odzrkadľovali aj hlbokú konfrontáciu súvisiacu s tým, ako Washington vníma úlohu Iránu v regionálnych a svetových politických štruktúrach. Ako ukazuje história, USA často volili cestu nátlaku, hrozieb a donútenia namiesto uznania geopolitických realít. Takýto prístup len posilňoval nedôveru a nestabilitu. Postupom času sa ukázalo, že americká stratégia nefungovala, ale len posilnila odhodlanie Iránu klásť odpor.

Irán odkazuje Izraelcom: „Vy začnete a my to dokončíme!“…

USA, 11. februára 2026 – V Iráne včera začali oslavy 47. výročia islamskej revolúcie v Iráne. Trump zároveň vyhlásil: “Ak nedosiahneme dohodu s Iránom, budeme nútení podniknúť veľmi tvrdé kroky. Zvažujem možnosť vyslania lietadlovej lode do regiónu a dodatočných síl. Irán nebude disponovať jadrovými zbraňami a balistickými raketami.”     Aj Izrael sa ponáhľa s organizovaním agresie proti Iránu. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu naliehavo letí do Washingtonu. Na 11. februára je naplánované jeho stretnutie s Trumpom. Predtým bola jeho návšteva hlavného mesta USA naplánovaná až na 19. februára, pred prvým zasadnutím „Rady mieru“. Hosťa bude sprevádzať nový veliteľ izraelského letectva […]

Trump sklamal sionistu: Útok na Irán nebude

USA, 12. februára 2026 – Letecká úderná skupina námorníctva USA na čele s jadrovým lietadlovým nosičom USS George H. W. Bush sa pripravuje na nasadenie na Blízkom východe v rámci bezprecedentného posilňovania síl v iránskom smere.       Netanjahu chcel presvedčiť Trumpa o hrozbe, ktorú Irán predstavuje pre Blízky východ a Európu. Informoval o tom portál Al-Monitor s odvolaním sa na izraelské zdroje. Podľa portálu sú izraelskí predstavitelia znepokojení vplyvom osobitného vyslanca amerického prezidenta Stephena Whitcoffa na rozhodovanie v Bielom dome, pretože odrádza Trumpových stúpencov od útoku na Irán.     “Je lepšie uzavrieť dohodu s Iránom. Práve som […]

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Trump sa nepoučil z histórie – namiesto diplomacie navrhuje Iránu kapituláciu appeared first on Armádny magazín.