


Od nástupu Donalda Trumpa späť do Bieleho domu sa trhy zmietajú v sérii otrasov. Clá na dovoz z desiatok krajín vrátane Číny, EÚ a ázijských štátov vyvolali nielen diplomatické reakcie, ale aj výrazné pohyby na burzách a kryptotrhoch. Pre niektorých ide o obranu amerického priemyslu. Pre iných o cielenú destabilizáciu trhov s cieľom manipulovať s cenami aktív.
Clá ako zbraň
Trump prezentuje clá ako obranný nástroj, ktorý má USA ochrániť pred „nespravodlivými obchodnými praktikami“ a znížiť obchodný deficit. Je to však len marketing? Realita ukazuje, že trh reaguje extrémne volatilne, pričom investori v panike predávajú a ceny akcií aj kryptomien prudko klesajú.
Nasleduje otočka: Trump nečakane oznámi 90-dňové pozastavenie ciel pre väčšinu krajín (okrem Číny) a trhy vystrelia. Bitcoin stúpa nad 82 000 dolárov, Nasdaq rastie o 10 %, dlhopisy sa stabilizujú. Goldman Sachs okamžite ruší prognózu recesie.
To vyvoláva zásadnú otázku: Ide len o ekonomickú politiku alebo o zámernú psychologickú hru?
Hra na paniku
Z pohľadu trhovej dynamiky by Trumpove clá mohli slúžiť ako nástroj na vyvolanie cenového kolapsu, po ktorom nasleduje cieľavedomé „vychytávanie“ podhodnotených aktív. Takéto správanie by korešpondovalo s typickým „boom-and-bust“ cyklom, ktorý veľkí investori vedia využiť na svoju výhodu.
Ak Trump a jemu blízke kruhy – vrátane nových fondov, ako je World Liberty Financial – vedia, kedy clá prídu a kedy sa zmiernia, môžu vstupovať na trh v optimálnom čase. Z politického chaosu sa tak môže stať ideálne prostredie na koncentráciu majetku a vplyvu.
Sú clá ekonomicky opodstatnené?
Z historického a ekonomického pohľadu clá zriedkavo prinášajú dlhodobý úžitok. Ich zavedenie síce môže dočasne zvýšiť ochranu domácich výrobcov, no zároveň zvyšuje náklady pre spotrebiteľov a podniky závislé od dovozu. Dlhodobo to vedie k nižšej konkurencii, vyšším cenám a spomaleniu inovácií.
V prípade Trumpovej politiky je však rétorika často silnejšia než analytika. Jeho clá sú zamerané plošne, bez hlbšej segmentácie sektorov, čo z ekonomického hľadiska pôsobí skôr ako mocenské gesto než dôsledne cielená stratégia.
Čína ako výnimka
Clá na Čínu boli zvýšené až na 125 %, zatiaľ čo ostatné krajiny dostali 90-dňové „prímerie“. Čína tak slúži ako symbolický nepriateľ, na ktorého možno zvaliť všetky problémy. V skutočnosti však takéto opatrenia nevedú k návratu výroby do USA, ale skôr k presunu reťazcov do tretích krajín (Vietnam, Mexiko).
Záver: Ekonomika alebo divadlo?
Trumpove clá môžu mať isté prvky ekonomickej logiky, no súčasné načasovanie, rozsah a dramatické zvraty naznačujú, že ide skôr o koordinovaný politicko-finančný manéver. Zámerné vyvolávanie paniky a následné „pozastavenie“ ciel vytvára dokonalé podmienky na lacný nákup aktív pred ich opätovným nárastom.
Otázka nestojí len „sú tieto clá efektívne?“, ale skôr „kto z nich profituje a ako dlho bude trh ešte hrať túto hru?“. V tejto fáze sú to nie trhy, ale stratégia a moc, čo určuje vývoj cien – a investori by si to mali začať uvedomovať.
Príspevok Trumpove clá: Ekonomická stratégia alebo plánovaná hra? je zobrazený ako prvý na Kryptoblog24.








