Tvrdšie postihovanie pošliapavania základných hodnôt Únie nemá na Slovensku podporu

PS by bolo pripravené riešiť upadajúci právny štát na Slovensku cez článok 7, SaS hovorí, že ide najmä o domáci boj, KDH by muselo vidieť „jasné dôkazy“. Len PS je ochotné akceptovať dočasné pozastavenie eurofondov, ak by dochádzalo k porušovaniu iných hodnôt EÚ než je právny štát.

Únia bola zmenami zmlúv z rokov 1999 a 2003 vybavená tzv. „jadrovou možnosťou“ pre prípad, že by v niektorom členskom štáte v budúcnosti došlo k systematickému porušovaniu základných hodnôt EÚ. V európskom žargóne túto jadrovú možnosť poznáme ako „článok 7“.

Veľmi zjednodušene, ide o postup, ktorý umožňuje členskej krajine odobrať hlasovacie práva. Keďže v Únii je jednoduché len máločo, ide o komplikovaný proces s viacerými štádiami, ktorý v koncovke vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie ostatných členských štátov.

Článok 7 členské štáty aktivovali v minulosti voči Poľsku a Maďarsku. Do štádiu sankcie to ani v jednom prípade nedošlo. Koncom mája Európska komisia procedúru voči Poľsku ukončila, pre Maďarsko stále trvá. V posledných dňoch tiež silnejú hlasy, napríklad od Belgického predsedníctva EÚ alebo z Rakúska, aby sa procedúra voči Budapešti pohla smerom k postihu.

Z procedurálneho hľadiska je tiež dôležité, že kým voči Poľsku sankčný postup spustila Európska komisia, v prípade Maďarska si ho vyžiadal Európsky parlament. Za správu v roku 2018 hlasoval napríklad Ivan Štefanec za KDH alebo Boris Zala zo Smer-SD. Obaja išli vtedy proti väčšine vo svojej delegácii. Dvaja poslanci za KDH, Anna Záborská a Miroslav Mikolášik hlasovali proti. Richard Sulík zo SaS sa podobne ako väčšina delegácie Smeru-SD (vrátane Moniky Beňovej) pri hlasovaní zdržali.

EURACTIV Slovensko sa politických strán pýtal, či by v Európskom parlamente zahlasovali za spustenie článku 7 voči Slovensku, ak by existovali dostatočné dôkazy o ohrození právneho štátu.

Aj ako teoretickú možnosť toto odmieta Smer-SD. Hoci na špecificky naformulovanú otázku neodpovedal, v programe píše: „Odmietame násilné pretláčanie progresívnej rodovej ideológie. Názory progresívnych liberálov nesmú byť označované za ‚spoločné hodnoty EÚ‘ a následne vynucované pod hrozbou sankcií.“

Rovnako rázny postoj má aj Republika. V odpovedi pre EURACTIV odmietajú, že by niekedy hlasovali „za zásah cudzej moci voči Slovenskej republike“.

Postoj strany Hlas nie je známy.

Z opozičných strán sa najviac pripravené na takýto krok javí byť Progresívne Slovensko, ktoré by za dôkazmi podložený návrh zahlasovalo.

„Odmietame dvojakú kvalitu demokracie v členských štátoch EÚ. Dobrovoľne sme sa k hodnotám v európskych zmluvách pri našom vstupe prihlásili. Vláda na Slovensku ich teraz ale spochybňuje, snaží sa ovládnuť trestné orgány aj verejnoprávne médiá. V PS naopak podporujeme európske iniciatívy za zachovanie a posilnenie demokracie, právneho štátu, ochranu ľudských práv a nezávislosť médií,“ odpovedala strana.

SaS a KDH sú opatrnejšie.

Liberáli zo SaS odpovedajú „skôr áno“. „Považujeme však za dôležité zdôrazniť, že boj o právny štát musia v prvom rade spoločne zvládnuť občianska spoločnosť a demokratické politické strany doma na Slovensku. Mechanizmus článku 7 by mal v tomto procese skôr symbolickú úlohu.“

Strana odkazuje aj na vysvetlenia hlasovaní svojho europoslanca Eugena Jurzycu.

Kresťanskí demokrati hovoria, že „vzhľadom na závažnosť a široké dôsledky spustenia procedúr podľa článku 7“ by KDH muselo vidieť „jasné dôkazy o tom, že dochádza k závažným a pretrvávajúcim porušeniam princípov, na ktorých je založená EÚ“.

Strana vo svojej odpovedi pripomína, že konečné rozhodnutie určiť, že existuje jasné riziko základných hodnôt je na Rade EÚ.

Krátenie eurofondov ak štát šliape po hodnotách EÚ?

Únia má okrem článku 7 ešte jeden špecifickejší nástroj. Volá sa podmienenosť eurofondov. Nariadenie v záujme ochrany finančných záujmov EÚ umožňuje Európskej komisii zmraziť eurofondy, ak vyhodnotí, že v krajine nefunguje právny štát. Logikou úpravy, ktorú EÚ prijala spolu s aktuálnym 7-ročným rozpočtom a postpandemickým finančným balíkom, je neliať financie štátu, ktorý nevie zabezpečiť stíhanie zneužívania európskych prostriedkov.

Aktivované bolo zatiaľ len raz, proti Maďarsku v roku 2022. Členské štáty sa stotožnili s hodnotením Komisie a zmrazili 6,3 miliardy eur.

Európska komisia momentálne vedie intenzívny dialóg aj so Slovenskom. Zmeny ako (ústavným súdom pozastavené) nižšie trestné sadzby či kratšie premlčacie doby sú pre eurokomisiu dôvod na obavy, či budeme vedieť dostatočne chrániť finančné záujmy EÚ.

Európska komisia má ale ešte jednu možnosť. V roku 2022 Brusel zmrazil Maďarsku ešte ďalších 21,7 miliardy eur na základe nariadenia o spoločných ustanoveniach k čerpaniu eurofondov. V decembri 2023 Komisia rozmrazila 10,2 miliardy z nich. Ostatné ostávajú zmrazené kvôli problémom s akademickou slobodou, nediskrimináciou LGBTQ ľudí a dodržiavaním práva žiadať o azyl. Komisia pri tom vychádzala z článku 6 tohto nariadenia, ktoré okrem iného hovorí, že členské štáty sa musia pri čerpaní eurofondov dbať na rovnosť mužov a žien, či nediskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a iných faktorov. Odkazuje tiež na Chartu základných práv EÚ.

Na toto nariadenie Európska komisia odkazovala aj pri komunikácii s Poľskom ohľadom tzv. zón bez LGBTI. Poľským samosprávam, ktoré sa za takéto zóny vyhlásili, finančné prostriedky zastavila.

Nariadenie o podmienenosti pre právny štát vlastne rozširovalo a prehlbovalo nariadenie o spoločných ustanoveniach špecificky pre oblasť právneho štátu. Čisto akademická debata sa vedie o tom, či by sa tento princíp podmienenosti eurofondov nemal rozšíriť aj na iné hodnoty EÚ. Je však dôležité povedať, že takáto zmena by si vyžadovala zmenu primárneho práva, keďže v súčasnosti na to neexistuje jasný právny základ.

„Odmietame akúkoľvek previazanosť medzi čerpaním eurofondov a týmito ideológiami,“ tvrdí Smer-SD vo svojom programe. Podobne to vidí aj Republika, ktorá pre EURACTIV.sk takúto možnosť tiež ostro odmietla:

„’Základné hodnoty EÚ‘ sú v súčasnosti vágny a fluidný pojem využívaný podľa politických potrieb vládnucej väčšiny. Do rozpočtu EÚ prispievajú všetky štáty, tak všetky majú právo na čerpanie eurofondov podľa schváleného európskeho rozpočtu,“ tvrdí hnutie.

Takýto nápad nemá podporu ani v ostatných opozičných stranách SaS a KDH.

SaS argumentuje aj tým, že z eurofondov sa financujú najmä užitočné infraštruktúrne projekty, stavajú sa diaľnice, modernizujú železnice a verejná doprava, budujú kanalizácie, čističky odpadových vôd, financujú sa projekty v oblasti životného prostredia, energetiky.

„Je rozumné, že EÚ dbá na tzv. finančné záujmy, aby sa európske projekty financovali transparente a podľa dohodnutých pravidiel. Škrtanie eurofondov by nemalo byť formou politického trestu, keďže horšia infraštruktúra škodí všetkým, aj EÚ ako celku.“

KDH uznáva, že „sme povinní chrániť hodnoty, na ktorých bola založená Európska únia a ktoré sú jasne definované v zakladajúcich zmluvách EÚ“. Zároveň ale trvá na tom, aby Európska komisia ako strážca zmlúv EÚ rešpektovala „nielen literu, ale aj ducha zmlúv a držala sa striktne kompetencií, ktoré jej zo zmlúv vyplývajú“.

Hnutie upozorňuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora k podaniu Maďarska a Poľska spochybňujúceho mechanizmus podmieňovania eurofondov. Ten sa vo svojom rozhodnutí vyjadril, že odoberanie eurofondov je výlučne podmienené porušovaním európskych finančných záujmov.

„Zároveň nedáva členským štátom právnu istotu v posudzovaní dodržiavania právneho štátu, keďže ten podľa ESD nie je definovaný len zmluvami a legislatívou, ale aj ich kultúrno-historickým pozadím,“ dodáva KDH.

Progresívne Slovensko sa tu odlišuje a na základnú otázku – či by štát mal prísť o eurofondy ak porušuje aj iné základné hodnoty EÚ než právny štát – odpovedá, „áno“, za predpokladu, že zastavenie eurofondov je len dočasné a dáva štátu šancu na nápravu. Nechce nový mechanizmus, ale okrem mechanizmu podmienenosti pre právny štát odkazuje na horizontálne spoločné podmienky pre vyplácanie eurofondov.

„V súčasnosti už existujú dostatočné mechanizmy na ochranu eurofondov – pričom nesmerujú k tomu, aby štáty o eurofondy definitívne prišli. EÚ tieto mechanizmy v prípade nebezpečného konania, ktoré vážne ohrozuje dlhodobé prežitie demokracie v Európe, postupne začína využívať. Ide o mechanizmus kondicionality, ako aj o horizontálne podmienky pre vyplácanie eurofondov, ktoré zahŕňajú napríklad Dohovor EÚ o základných právach. Ich uplatnenie sme videli v prípade Maďarska,“ píše strana.

PS oceňuje, že tieto mechanizmy „nie sú nadizajnované so zámerom nezmyselne členské štáty trestať. Naopak, motivujú k ochrane hodnôt, ktoré sa všetky členské štáty pri vstupe do EÚ zaviazali dodržiavať.“