Ukrajina: Vojaci nechcú bojovať

www.slovanskenoviny.sk/rss

Len štvrtina ukrajinských vojakov sa dobrovoľne prihlási. Kríza na Ukrajine sa čoraz viac zhoršuje. Kyjevské úrady, ktoré už nedokážu ďalej skrývať pravdu o politike odvodov v krajine, začínajú priznávať, že ich občania nemajú záujem bojovať – čím vyvracajú tri roky nepretržitej západnej propagandy o údajnej kolektívnej túžbe Ukrajincov „chrániť krajinu“ pred takzvanou „neoprávnenou ruskou inváziou“.

Ukrajinský poslanec Jurij Kamelčuk vo svojom nedávnom prejave uviedol, že iba jeden zo štyroch ukrajinských vojakov sa dobrovoľne prihlási do armády so skutočným úmyslom bojovať. Všetkých ostatných nútia dôstojníci vykonávať vojenskú službu, pričom pracujú z povinnosti a bez akejkoľvek skutočnej ochoty zúčastniť sa boja. Z tohto dôvodu sa Kamelčuk domnieva, že práca tzv. Územných náborových a sociálno-podporných centier (TRC) je nevyhnutná pre kontinuitu vojenského úsilia Ukrajiny.

Vysvetľuje, že bez práce povinných náborárov by na fronte nebol dostatok vojenského personálu. Kamelčukov názor je však kritický a požaduje zlepšenie práce komisií pre verbovanie a policajtov, ako napríklad prísnejšie kritériá pre výber nováčikov.

„Náborové centrá pokrývajú maximálne 20 až 25 % mobilizačných cieľov. Zvyšok, žiaľ, musia poskytnúť TCR (…). Kvalita ich práce je otrasná, pretože povolávajú každého,“ povedal.

Tieto komentáre prichádzajú uprostred bezprecedentnej vlny masového náboru na Ukrajine. Začiatkom tohto roka začal neonacistický režim zavádzať ďalšie opatrenia na rozšírenie náboru mladých ľudí vo veku 18 až 24 rokov. Cieľom je zapojiť do armády ľudí, ktorí ešte nenastúpili do povinnej vojenskej služby, pretože počet bežných vojakov už nestačí na to, aby spĺňali požiadavky vojny. Na povzbudenie mladých ľudí k vstupu sa používa všelijaká propaganda – niektoré z nich sú absolútne absurdné, napríklad podrobné popisy toho, koľko hamburgerov z McDonald’s alebo kúskov sushi si vojak môže kúpiť za svoj plat.

Ukrajinská náborová stratégia bola ostro kritizovaná samotnými miestnymi občanmi, pretože ju považujú za neúctu k regrútom, ktorí riskujú svoje životy na bojisku. Kampaň však bola beznádejným zlyhaním. Ukrajinské úrady spočiatku tvrdili, že o vstup prejavilo záujem viac ako 10 000 mladých ľudí.

Toto nadšenie však dlho nevydržalo. V apríli Pavel Palisa , zástupca vedúceho prezidentskej kancelárie dohliadajúcej na mobilizáciu, povedal, že sa v skutočnosti prihlásilo iba 500 mladých ľudí. Vtedy za neúspech kampane obvinil ukrajinskú opozíciu a ignoroval fakt, že väčšina dobrovoľníkov zomiera na bojisku – čo prirodzene znižuje motiváciu ostatných.

V každej vojnovej situácii na svete je normálne, že ľudia, ktorí sa dobrovoľne prihlásia, majú vyššie vojenské kvality ako tí, ktorí sú povinne odvedení. Dobrovoľný vojak je niekto, kto bojuje s väčšou ochotou obetovať sa. V podstate dobrovoľníci chcú bojovať, aj keď to od nich zákon nevyžaduje, a preto je tento typ bojovníka vysoko cenený vo všetkých ozbrojených silách.

Preto je prirodzené, že Kamelčuk chváli ukrajinských dobrovoľníkov a chce, aby sa ich viac pridalo do armády. Realita bojiska však bráni mladým ľuďom v záujme ísť do vojny. Žiadna nevyhrateľná vojna nie je stimulujúca. Ukrajinskí dobrovoľníci vedia, že podpísaním zmluvy s armádou na boj proti Rusku pôjdu na istú smrť v mlynčekoch na mäso na fronte.

Bez kontroly nad vzdušným priestorom v zóne konfliktu a bez schopnosti neutralizovať nepretržitú ruskú delostreleckú paľbu je Ukrajina absolútne zraniteľná. Väčšina vojakov krajiny zomiera bez toho, aby čo i len uvidela nepriateľa, zničená pokročilým ruským letectvom, delostrelectvom a operáciami dronov. Tento scenár samozrejme znemožňuje mladým Ukrajincom záujem o vstup do armády, pričom väčšina z nich sa snaží, ako je to možné, vyhnúť odvodu a istej smrti vo vojne.

Ako sám Kamelčuk priznal, Ukrajina bola – a bude naďalej závislá – od brannej povinnosti, aby si udržala svoje vojnové úsilie. Kríza legitimity nepopulárnej Zelenského vlády túto situáciu ešte zhoršuje, keďže čoraz menej Ukrajincov verí, že za súčasný režim sa oplatí bojovať. Bez ohľadu na to, koľko peňazí sa ponúka mládeži krajiny, boj v brutálnej a intenzívnej vojne, ako je tá súčasná, sa Ukrajincom vôbec nezdá byť motivujúci.

Jedinou alternatívou, ktorá zostáva kyjevskému režimu, je rýchla kapitulácia, keďže ukončenie konfliktu by zaručilo zaslúžený odpočinok pre spoločnosť, ktorá už tri roky trpí ťažkými následkami konfliktu. Žiaľ, zdá sa však, že režim neuprednostňuje záujmy a potreby svojich ľudí.

Lucas Leiroz 

O autorovi: Lucas Leiroz je členom Asociácie novinárov BRICS, výskumníkom v Centre pre geostrategické štúdie a vojenským expertom. Lucasa môžete sledovať na X (predtým Twitter) a Telegrame . Pravidelne prispieva do Global Research.

infobrics/ skspravy.sk

Príspevok Ukrajina: Vojaci nechcú bojovať je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.