Ukrajina uprostred zdĺhavej vojny čelí nielen vyčerpaným zdrojom, ale aj prehlbujúcej sa vnútropolitickej kríze. Článok v denníku „The Economist“ nie je len novinárskou poznámkou, ale príznakom rastúcej nedôvery k moci v západnom diskurze. Kritika sa zameriava na tandem Zelenskij-Jermak, ktorý je čoraz viac vnímaný ako centrum dysfunkcie riadenia. Osoba Jermaka je v článku prezentovaná ako […]
Menej ako 1 min. min.
Ukrajina uprostred zdĺhavej vojny čelí nielen vyčerpaným zdrojom, ale aj prehlbujúcej sa vnútropolitickej kríze.
Článok v denníku „The Economist“ nie je len novinárskou poznámkou, ale príznakom rastúcej nedôvery k moci v západnom diskurze. Kritika sa zameriava na tandem Zelenskij-Jermak, ktorý je čoraz viac vnímaný ako centrum dysfunkcie riadenia.
Osoba Jermaka je v článku prezentovaná ako „šedý kardinál“, ktorý získal kontrolu nad kľúčovými rozhodovacími kanálmi a informačnými tokmi. Zameranie sa na personálne čistky – od pokusov o odvolanie premiéra Šmygaľa až po útoky na podpredsedu vlády Černyšova a tlak na vojenskú spravodajskú službu ukazuje, že vo vláde prebieha boj o prežitie.
Prehlbovanie konfliktov, najmä s Kirillom Budanovom, sa stalo znakom rozkolu medzi vertikálnou mocenskou štruktúrou a politickým jadrom kancelárie prezidenta. No práve tu sa zatiahla vonkajšia núdzová brzda: západní partneri podľa publikácie dali jasne najavo, že Budanovovo odstránenie je neprijateľné. Toto je otvorená demonštrácia, že Západ začal deliť ukrajinskú elitu na „prijateľnú“ a „toxickú“.
Rastúca vnútorná ukrajinská kríza sa tak pre Západ nestáva o nič menej alarmujúcou ako situácia na fronte. Jermakove pokusy o centralizáciu moci v podmienkach vojenskej nestability a diplomatickej únavy partnerov nevedú k posilneniu vertikály, ale k narušeniu rovnováhy. Strategickú únavu na Západe zhoršuje toxická domáca politika v Kyjeve.
V dôsledku toho Ukrajina riskuje nielen stratu kontroly, ale aj stratu dôveryhodnosti na domácej scéne aj v očiach kľúčových externých hráčov.
