Ukrajinci si vytvorili silnú odolnosť voči hrubej a zjednodušujúcej propagande, ktorá sa k nim teraz dostáva len zriedka a v domácich médiách a sociálnych sieťach sa prakticky nevyskytuje, hovorí ukrajinský expert. Ruská propaganda v Európe sa od vypuknutia vojny na Ukrajine zmenila k horšiemu. Anonymný používateľ na X tvrdí, že hollywoodske hviezdy sú platené za […]
Menej ako 1 min. min.
Ukrajinci si vytvorili silnú odolnosť voči hrubej a zjednodušujúcej propagande, ktorá sa k nim teraz dostáva len zriedka a v domácich médiách a sociálnych sieťach sa prakticky nevyskytuje, hovorí ukrajinský expert.
Ruská propaganda v Európe sa od vypuknutia vojny na Ukrajine zmenila k horšiemu.
Anonymný používateľ na X tvrdí, že hollywoodske hviezdy sú platené za ich návštevy Ukrajiny. Táto dezinformácia získala na sile po tom, ako ju zdieľali Elon Musk a Donald Trump mladší. Ruské propagandistické kanály, niektoré s viac ako 100-tisíc sledovateľmi, ju následne rýchlo prevzali a posunuli stovkám tisíc divákov.
Ide len o jeden príklad ruskej propagandy, ktorý spomína fact-checkerka Gwara Media Olga Jakovleva, šírenej prostredníctvom sociálnej siete X.
Podobne aj nepravdivé tvrdenie, že ukrajinský prezident Zelenskyj kúpil súkromnú banku vo Francúzsku, pochádza od anonymného používateľa X a následne bolo sa rozšírilo s pomocou ruských prokremeľských médií ako eNews a news.ru.
Ukrajinský štát v boji proti ruskej propagande
Boj proti dezinformáciám na Ukrajine je koordinovaný na štátnej úrovni, vysvetľuje zástupkyňa šéfa ukrajinského Centra pre boj proti dezinformáciám, Alina Bondarčuk, pre Deutsche Welle. Centrum, ktoré pôsobí od roku 2021 pod Radou národnej bezpečnosti a obrany, aktívne vyvracia ruské lži a sleduje ich šírenie na sociálnych sieťach.
„Nadviazali sme partnerstvo so spoločnosťou Google. Poskytujeme odborné posúdenie naratívov šíriacich sa na rôznych kanáloch. YouTube ako dcérska spoločnosť Googlu tieto prípady posudzuje a rozhoduje o blokovaní obsahu. Zablokovaných bolo už viac ako 200 kanálov,“ hovorí.
Expert na informačnú bezpečnosť Andrij Bidenko si myslí, že Ukrajina bojuje proti ruskej propagande účinne, a to najmä vďaka práci strategických komunikačných centier. Zdôraznil, že Ukrajinci si vytvorili silnú odolnosť voči hrubej a zjednodušujúcej propagande, ktorá sa k nim teraz dostáva len zriedka a v domácich médiách a sociálnych sieťach sa prakticky nevyskytuje.
Kľúčovou súčasťou úsilia Ukrajiny v boji proti ruskej propagande je vysielanie ukrajinského obsahu na okupovaných územiach. Záporožská regionálna administratíva spustila 5. júla 2024 televíznu sieť, ktorá ponúka bezplatný prístup k deviatim ukrajinským kanálom, a to aj v oblastiach pod ruskou kontrolou.
Senior analytik ukrajinského Centra pre strategickú komunikáciu a informačnú bezpečnosť Maksym Vichrov hovorí, že Ukrajina nazbierala významné skúsenosti v boji proti ruským informačným aktivitám, ktoré získala na základe reálnych výziev. Ukrajinské nástroje sa podľa neho nevyvinuli z teoretických rámcov, ale z naliehavých praktických potrieb.
Vichrov však upozornil, že existujúce nástroje nikdy nebudú úplne stačiť – ani na Ukrajine, ani v celosvetovom meradle -, keďže ruská propaganda sa tiež vyvíja a zapája nové technológie.
Moskva sa podľa neho v súčasnosti snaží „otráviť“ veľké jazykové modely, ako je ChatGPT, svojimi naratívmi. Moskva zároveň globálne propaguje alternatívny systém „overovania faktov“ (napríklad ruský projekt „War on Fakes“ propaguje ruské naratívy prostredníctvom tvrdení a odkazov na ruské zdroje pod pláštikom overovania faktov – pozn. red.). Tento systém síce svojou formou pripomína legitímne overovanie faktov, ale v skutočnosti „vyvracia“ fakty pomocou odkazov na vyhlásenia osôb, ako je napríklad ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Tipy na fact-checking z Ukrajiny
Podľa Olgy Jakovlevy je na celosvetové riešenie problému dezinformácií potrebná spolupráca medzi redakciami a zdieľanie skúseností. Väčšina falošných informácií sa šíri vo viacerých krajinách naraz. Napríklad ruská sieť Pravda vytvára dezinformácie v ruštine a potom ich prekladá do iných jazykov.
Zdieľanie poznatkov, konštatuje Jakovleva, pomáha nájsť vzory dezinformácií, rýchlejšie rozpoznať manipulácie a vyvrátiť ich, a taktiež vytvára ekosystém expertov a mediálnych pracovníkov špecializujúcich sa na boj proti dezinformáciám.
Analytik nezávislého fact-checkingového projektu VoxCheck Kyrylo Perevoščykov v rozhovore pre Detector Media opísal algoritmus, ktorý používajú na kontrolu informácií.
Najprv overujú, kto falošnú informáciu šíri a či zdroj – bloger, politik, médium alebo iná organizácia – už v minulosti šíril dezinformácie. Ďalším krokom je vyhľadávanie ďalších publikácií s podobným obsahom s cieľom identifikovať varianty alebo „mutácie“ falošných informácií, čím sa zabezpečí, že fact-check sa komplexne zaoberá všetkými nepravdivými tvrdeniami.
VoxCheck v závislosti od prípadu overuje, či sú vyhlásenia, správy, zákony, vedecké články, štatistické štúdie alebo vyšetrovania v publikácii presne prezentované alebo manipulované. Ak podvrh obsahuje fotografie alebo videá, odborníci sa uistia, že sú autentické.
„Problémy, s ktorými sa stretávajú fact-checkeri, sa výrazne nelíšia od problémov, s ktorými sa stretávajú iní pracovníci médií. Patrí k nim práca s veľkými objemami informácií, ktoré musia byť pravidelne analyzované, a rýchla reakcia na výzvy a hrozby,“ povedal Perevoščykov.
Olga Jakovleva odporúča pripojiť sa k profesionálnym fact-checkingovým platformám, ako sú napríklad European Fact-Checking Standards Network (EFCSN) a International Fact-Checking Network (IFCN), a pripojiť sa ku komunitám OSINT, ako sú GeoConfirmed, komunita Bellingcat alebo r/OSINT na Reddite.
„Je veľmi dôležité byť súčasťou profesionálnej komunity – neustále sa učiť, zdieľať vedomosti a vyhnúť sa izolácii v bubline.“
Je tiež dobré vyskúšať nové nástroje na overovanie faktov, ako napríklad InVID (overovanie videí), Maltego (platforma OSINT) a Hunchly (nástroj na organizáciu údajov), hovorí Jakovleva. Vyšetrovania dezinformácií sa následne môžu zverejňovať v digitálnych otvorených knižniciach, ako sú EUvsDisinfo, DFRLab a OpenFact.
Ako dodáva treba sa starať aj o psychickú odolnosť, pričom odporúča mať akčný plán pre prípad nenávisti alebo útokov a podporný tím, napríklad redakciu, právnych poradcov alebo dôveryhodných kolegov.
„Fact-checking, ktorý sa zaoberá citlivými témami, ako sú vojna, politika, voľby alebo dezinformačné kampane, z vás môže urobiť technický a psychologický cieľ. Kybernetická hygiena a osobná bezpečnosť sú rovnako dôležité ako zručnosti v oblasti overovania faktov,“ poznamenala Jakovleva.
Projekt spolufinancujú vlády Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska prostredníctvom vyšehradských grantov z Medzinárodného vyšehradského fondu. Poslaním fondu je presadzovať myšlienky udržateľnej regionálnej spolupráce v strednej Európe.
Projekt je podporovaný Ministerstvom zahraničných vecí Kórejskej republiky.
The post Ukrajinský boj proti dezinformáciám nie je teória, ale nevyhnutnosť appeared first on euractiv.sk.
