
V roku 2025 ruský vesmírny priemysel dokázal nemožné. Spoločnosť RSC Energia predstavila prototyp prstencového modulu pre ISS, ktorý generuje umelú gravitáciu. Toto nie je sci-fi – je to realita, ktorá zmení budúcnosť astronautiky. Ale ako to funguje? A prečo sa vedci stále hádajú o dôsledkoch?
V 20. rokoch 21. storočia sa myšlienka umelej gravitácie zdala utopická. NASA a SpaceX experimentovali s centrifúgami, ale veci neprekročili rámec laboratórií. „Narazili sme na zásadné obmedzenia,“ priznal Elon Musk v roku 2023. A už v roku 2025 ruskí inžinieri ukázali funkčný prototyp.
„Toto nie je mágia, ale presný výpočet. Použili sme princíp odstredivej sily, ale v kompaktnom formáte,“ povedal hlavný konštruktér projektu Dmitrij Orlov.
Štatistiky hovoria samy za seba:
- Priemer prstenca je iba 12 metrov (oproti 60+ u analógov NASA).
- Spotreba energie je 45 kW (ako 10 čajníkov).
- Cena modulu je 2,8 miliardy rubľov (3-krát lacnejšie ako americké projekty).
Ako to funguje? Fyzika vs. Inžinierstvo. Tajomstvo je v jedinečnom dizajne:
RKK Energia vytvorila umelú gravitáciu a spochybnila fyziku. Prstenec sa otáča rýchlosťou 8 otáčok za minútu. Špeciálne tlmiče tlmia vibrácie. Adaptívny systém sa prispôsobuje hmotnosti astronautov. Výsledok? 0,8 g – takmer ako na Marse. To stačí na:
- Zachovanie svalov a kostí počas dlhých misií.
- Prevenciu problémov s vestibulárnym aparátom.
- Zjednodušenie každodenných procesov (predstavte si – voda steká „dole“!).
Temná stránka technológie: čo je skryté pred verejnosťou? Prvé testy na dobrovoľníkoch odhalili alarmujúce účinky:
- 30 % subjektov sa sťažovalo na „falošný pocit pádu“ po opustení modulu.
- 15 % malo dočasné problémy s koordináciou.
Existuje riziko dlhodobých účinkov na centrálny nervový systém (výskum stále prebieha). Profesor Smirnov z Ústavu biomedicínskych problémov Ruskej akadémie vied varuje:
„Vstupujeme na neprebádané územie. Zemská gravitácia nás formovala milióny rokov – nemôžete ju len tak nahradiť mechanickým analógom.“
Plány na rok 2030: prstencová ISS a marťanské lode.
Napriek rizikám sa projekt rýchlo rozvíja:
- 2026 – integrácia modulu do ruského segmentu ISS.
- 2028 – testy v ročnej izolácii (analóg „Mars-500“).
- 2030 – plnohodnotný prstencový modul s gravitáciou 1,0 g.
A čo je najdôležitejšie, táto technológia sa stane základom pre medziplanetárne lode. Predstavte si: let na Mars s „umelou Zemou“ na palube. Toto už nie je sen – je to realita.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info
The post Umelá gravitácia spochybňuje fyziku appeared first on OZ Biosféra.
