Ak chce v roku 2025 Európa konkurovať svetu, musí znížiť cenu energií, využiť lacné batérie aj umelú inteligenciu na ďalší rozmach obnoviteľných zdrojov. Skvapalnený zemný plyn bude v kurze aj tento rok, rozlúsknuť financovanie jadra by mohli nemecké voľby. Tak ako každý rok vám Euractiv Slovensko predstavuje témy v energetike, ktoré sa roku 2025 oplatí […]
Menej ako 1 min. min.
Ak chce v roku 2025 Európa konkurovať svetu, musí znížiť cenu energií, využiť lacné batérie aj umelú inteligenciu na ďalší rozmach obnoviteľných zdrojov. Skvapalnený zemný plyn bude v kurze aj tento rok, rozlúsknuť financovanie jadra by mohli nemecké voľby.
Tak ako každý rok vám Euractiv Slovensko predstavuje témy v energetike, ktoré sa roku 2025 oplatí sledovať.
Napriek odporu zo strany niektorých vlád členských štátov aj frakcií v europarlamente, ostane Európska zelená dohoda ústredným pilierom energetickej politiky Európskej únie aj v roku 2025. Apetít po ambicióznych klimatických politikách, ktorých dôsledky v čoraz väčšej miere pociťujú aj bežní občania, sa však v celej Únii zmenšil.
Pravicové populistické strany, ktoré vyhrali, alebo tento rok vyhrajú voľby v členských štátoch sú proti ráznym krokom v oblasti klímy. S odporom a tlakom na oslabenie sa stretli viaceré kľúčové politiky Zelenej dohody, ako je zákaz spaľovacích motorov z roku 2035, emisné limity vozového parku alebo nový systém obchodovania s emisiami pre dopravu a budovy – EU ETS II.
Hoci Európska komisia ešte nepredstavila svoj podrobný pracovný program na tento rok (urobí tak 11. februára), už po svojom zvolení avizovala, že v roku 2025 príde s viacerými návrhmi v oblasti klimatických a energetických politík.
Svojich prvých sto dní v úrade, chce využiť predovšetkým na vypracovanie návrhov na posilnenie priemyslu a zabezpečenie konkurencieschopnosti Únie voči iným častiam sveta. V najbližších dňoch by mala prísť so Správou o konkurencieschopnosti, čo bude prvá iniciatíva, ktorá by mala zarámcovať, čo plánuje nová eurokomisia robiť nasledujúcich päť rokov. Mala by sa týkať troch pilierov Draghiho správy – poskytnúť návod na preklenutie priepasti v inováciách medzi EÚ a USA či Čínou, predstaviť spoločný plán dekarbonizácie a konkurencieschopnosti a ukázať, ako sa chce Únia vysporiadať z bezpečnostnými hrozbami vrátane závislostí na dovoze palív a kritických surovín.
Tento rok eurokomisia tiež pravdepodobne predloží legislatívny návrh zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2040, aby ho EÚ mohla použiť na aktualizáciu svojho klimatického plánu pred ďalšou konferenciou OSN o zmene klímy COP30 v Brazílii.
Na globálnej scéne budú vývoj v energetickej energetike a priemysle určovať kroky novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa aj colná vojna medzi Spojenými štátmi, Čínou a Európskou úniou. Čína, ktorá sa už pripravuje na posilnenie svojho výrobného sektora, oznámila 5-percentný rastový cieľ, čo je ambícia dosiahnuteľná iba prostredníctvom silných štátnych stimulov. Európa bude musieť riešiť útlm domáceho priemyslu a výzvy v oblasti výroby čistých technológií, rozširovania elektromobility a dodávok kritických surovín.
Energetickou prioritou EÚ je v roku 2025 zníženie cien elektriny
Od Draghiho správy sa v Európskej únii naprieč sektormi skloňuje slovo „konkurencieschopnosť“. Tú je v energetickom sektore možné dosiahnuť znížením cien energií, ktoré sú dva až trikrát vyššie ako v Spojených štátoch a Číne.
To bude jedna z hlavných výziev, ktorým bude čeliť nový komisár pre energetiku Dan Jørgensen – a je to jedna z hlavných tém, ktoré treba sledovať na začiatku jeho funkčného obdobia. Znižovanie cien energie – spolu s podporou inovácií, znižovaním závislostí a dekarbonizáciou – má zohrávať kľúčovú úlohu v dohode o čistom priemysle, ktorú má Komisia predložiť 26. februára 2025.
Paralelnou otázkou je energetická bezpečnosť a tým aj energetická nezávislosť od Ruska. Spolu s cenami energií budú tieto dve otázky na politickej agende Poľska, ktoré 1. januára prevzalo predsedníctvo v Rade EÚ.
Podľa uniknutých informácií chce Európska komisia riešiť vysoké ceny energií ďalšími reformami trhu s elektrinou. Ten chce viac centralizovať a integrovať. Zároveň ukazuje na zemný plyn ako na hlavného vinníka vysokých cien elektriny a navrhuje viac investícií do zelených zdrojov, sietí a flexibility.
Prelomom má byť umelá inteligencia a lacnejšie batérie
Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov (OZE) ako je vietor a slnko bola minulý rok v Európe rekordná. OZE v prvom polroku 2024 vyrobili dokonca viac elektriny ako fosílne palivá. Tento trend rastu podielu OZE na energetickom mixe v Európe pravdepodobne uvidíme aj v roku 2025.
Rýchlejšiemu nasadeniu obnoviteľných zdrojov bránia viaceré prekážky. Elektrina zo slnka a vetra závisí od počasia, takže jej výroba kolíše. To zvyšuje nároky na flexibilitu elektrickej siete. Riešením je posilnenie inteligentného riadenia elektrických sietí, ale aj rozvoj úložísk elektriny, ktoré by uskladňovali jej prebytky. Rok 2025 môže byť pri prekonávaní týchto bariér prelomový.
Umelá inteligencia
Revolúciu v manažmente energetických sietí môže totiž priniesť umelá inteligencia (AI).
Svedčí o tom nárast AI patentov. Podľa Európskeho patentového úradu (EPO) sa patentové prihlášky súvisiace s rozvodnou sieťou za posledné dve desaťročia sedemnásobne zvýšili vďaka pokrokom v AI.
Umelá inteligencia rieši variabilitu výroby elektriny z vetra a slnka prostredníctvom nástrojov, ktoré pracujú s údajmi o počasí a predpovedajú výrobu energie. To umožňuje operátorom siete efektívne plánovať. Napríklad systémy AI analyzujú vzory vetra a intenzitu slnečného žiarenia a aktuálnu spotrebu, čo umožňuje regulovať a optimalizovať zapojenie obnoviteľných zdrojov do siete. Pri batériových úložných systémoch zas AI zaisťuje nasadenie uloženej energie počas špičkového dopytu, čím znižuje závislosť od fosílnych palív.
Keďže AI dokáže efektívne koordinovať aj menšie zdroje napríklad v domácnostiach, môže priniesť rozvoj decentralizovaných energetických systémov. To môže nahrať rozvoju komunitnej energetiky, keďže AI dokáže efektívne riadiť aj obchodovanie s elektrinou v rámci ulíc či štvrtí.
Jej algoritmy sú schopné analyzovať veľké súbory údajov v reálnom čase, takže vedia predpovedať zraniteľné miesta systému. To umožní identifikovať problémy skôr, ako sa udejú, čím sa minimalizujú prestoje a náklady na opravy.
Bariérou pre širšie uplatnenie AI je však bariérou energetická spotreba dátových centier. Technologické spoločnosti, ktoré centrá prevádzkujú, však zároveň medzi lídrov v takzvaných dlhodobých zmluvách o odbere elektriny (PPA).
Práve PPA sú podľa eurokomisie aj výrobcov OZE kľúčovým faktorom pre pritiahnutie investícií do tohto sektora.Technologické spoločnosti majú záujem najmä o bezemisnú a nízkoemisnú elektrinu a preto sa môžu stať čoraz dôležitejšími hráčmi pri rozvoji nielen zelených zdrojov, ale aj jadrovej energetiky.
Aby uspokojili svoje energetické spotreby uzatvárajú niektorí technologickí hráči, ako napríklad Microsoft, dohody o nákupe energie z konvenčných jadrových elektrární. Záujem však majú aj o nové technológie malých modulárnych reaktorov (SMR) aj napriek tomu, že ešte nie sú komerčne nasadené.
Nový typ batérií
Rok 2025 by mohol priniesť rozkvet nielen veľkých batériových uložísk, ktoré by uskladňovali elektrinu z veľkých veterných alebo fotovoltických elektrární, ale aj menších aplikácií pre domácnosti.
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) odhaduje, že do roku 2025 bude celosvetovo inštalovaných približne 80 gigawattov (GW) nových sieťových zásobníkov energie, čo je osemnásobný nárast v porovnaní s rokom 2021. Príčinou je rast inštalácií fotovoltaických elektrární v domácnostiach.
Zároveň sa znižujú náklady na batériové úložiská – od roku 1992 klesli ceny o 97 percent. IEA tiež očakáva, že batériové úložiská pre domácnosti dosiahnu cenovú paritu s automobilovými batériami.
Trh menia aj nové sodíkovo-iónové technológie, ktoré doplnia tradičné lítium-iónové batérie. Sodík je lacný a ľahko dostupný materiál, eliminuje potrebu kritických surovín ako kobalt a nikel, čím znižuje výrobné náklady a znižuje dopady na životné prostredie.
Zatiaľ čo lítium zostane preferovanou voľbou pre automobilový sektor kvôli svojej nižšej hmotnosti, sodíkové batérie ponúkajú výhody v tepelnej stabilite a bezpečnosti. Tieto vlastnosti ich robia obzvlášť vhodnými pre stacionárne aplikácie, ako je skladovanie obnoviteľnej energie zo solárnych a veterných elektrární, kde je hmotnosť menej kritická.
Jadro v EÚ bude závisieť aj od výsledkov nemeckých volieb
Optimizmus voči rozvoju jadrovej energie nie je posledné roky len záležitosťou Európy, ale rastie celosvetovo. Na konferencii OSN COP28 minulý rok sa dvadsaťdva rozvinutých krajín sveta zaviazalo strojnásobiť celosvetovú produkciu jadrovej energie do roku 2030. Napredujú však aj menej rozvinuté krajiny – Bangladéš už takmer dokončil výstavbu svojej prvej elektrárne, Ghana by mala začať komerčnú výrobu elektriny z jadra do roku 2035.
V Európe patrí k hlavným podporovateľom jadra Francúzsko, rozvíjať jadro chcú nasledujúce Taliansko, Poľsko či Slovensko. Proti tejto jadrovej aliancii však stojí silná koalícia protijadrových štátov na čele s Nemeckom. Tie nechcú, aby európska legislatíva vnímala jadrovú energiu ako rovnocennú s energiou z obnoviteľných zdrojov. tým však bránia jadrovým projektom, aby mohli byť výhhodne financované z verejných zdrojov.
Ak by však nová nemecká vláda, ktorá vzíde z volieb 23. februára, mala ústretovejší postoj k jadru, táto energia by v Európe stratila jedného zo svojich najsilnejších odporcov. Názory strán, ktoré sa stretnú v možnej povolebnej koalícii sa však líšia – kým konzervatívna CDU/CSU chce preskúmať možnosť opätovného spustenia tamojších jadrových elektrární, sociálni demokrati to považujú za príliš drahé a peniaze chcú radšej nasmerovať do obnoviteľných zdrojov.
Problematické financovanie jadrových projektov v EÚ aj vo svete ostáva jednou z hlavných prekážok jadrovej renesancie. Najväčšie investičné banky vrátane Citi, Barclays, BNP Paribas a Goldman Sachs nedávno podporili jadrový sektor, čo môže byť povzbudzujúce pre budúce veľké projekty. Nerieši to však problémy budúceho cenového rizika a prekročenia nákladov, ktoré v súčasnosti odrádzajú súkromné investície.
V roku 2025 sa budú snažiť krajiny rozdeliť riziko v projektoch medzi verejné a súkromné peniaze. Môže ísť napríklad o britský model „zmluvy o rozdiele“ (Contract for Difference), ktorá poskytuje výrobcovi garantovanú cenu za jednotku dodanej elektriny. Alternatívou k CfD je takzvaný mechanizmus RAB (Regulated Asset base), ktorý bol zavedený opäť v Spojenom kráľovstve. Ten umožňuje zdieľanie rizika medzi developermi a spotrebiteľmi.
LNG ostáva v kurze
Hoci Medzinárodná energetická agentúra predpovedala, že rok 2025 by mohol byť rokom, kedy spaľovanie fosílnych palív dosiahne svoj vrchol a bude následne už len klesať, zatiaľ to minimálne pre skvapalnený zemný plyn tak nevyzerá. S novým rokom sa skončila dohoda o tranzite plynu medzi Ruskom a Ukrajinou, takže kľúčovou témou pre rok 2025 bude opäť v Európe diverzifikácia jeho dodávok a hľadanie nových zdrojov LNG.
Tie bude Európska únia hľadať predovšetkým v Spojených štátoch. Dôvody sú dva – novozvolený prezident USA Donald Trump plánuje zintenzívniť ťažbu ropy aj zemného plynu, ako aj ich vývoz. Zároveň však v rámci predvolebnej kampane aj tesne po svojom zvolení Európe pohrozil, že ak tá nebude odberať viac plynu, zavedie clá voči európskym tovarom. Nový prezident to však s ťažobnými projektami a zvýšením produkcie fosílnych palív nemusí mať jednoduché.
Odchádzajúci americký prezident Joe Biden totiž využil zákon z roku 1953, ktorým zakázal ťažbu v rozsiahlych oblastiach Atlantického a Tichého oceánu. Na jeho zvrátenie bude nový prezident potrebovať súhlas Kongresu.
LNG infraštruktúra sa rýchlo rozvíja aj v Európe. K Nemecku a Poľsku, ktoré si minulý rok vystavali nové terminály sa pridáva aj Grécko s terminálom Alexandroupolis, kam by mali smerovať tankeri zo Spojeného kráľovstva aj USA. Karty v obchode s plynom v regióne môže zamiešať aj Rumunsko, ktoré má veľké ložiská zemného plynu v Čiernom mori s plánovaným štartom v roku 2027.
