Pracovný trh v krajinách Európskej únie je čoraz viac pripravený na nástup umelej inteligencie, ktorá môže pomôcť kompenzovať pokles produktivity a starnutie populácie. Môže mať však negatívne dopady v južných krajinách eurozóny. V analýze to uviedli ekonómovia holandskej banky ING. Od roku 2022 sa produktivita v eurozóne znížila o 1,6 percenta, zatiaľ čo nezamestnanosť dosiahla historické […]
Menej ako 1 min. min.
Pracovný trh v krajinách Európskej únie je čoraz viac pripravený na nástup umelej inteligencie, ktorá môže pomôcť kompenzovať pokles produktivity a starnutie populácie. Môže mať však negatívne dopady v južných krajinách eurozóny. V analýze to uviedli ekonómovia holandskej banky ING.
Od roku 2022 sa produktivita v eurozóne znížila o 1,6 percenta, zatiaľ čo nezamestnanosť dosiahla historické minimum 6,1 percenta. Práve AI má podľa autorov analýzy potenciál, že niektoré pracovné úkony uľahčí a urýchli alebo úplne prevezme.
Autori tiež uvádzajú, že hoci celkový vplyv AI na európsky pracovný trh zatiaľ zostáva mierny, potenciál rastu produktivity je značný. Ak bude AI široko prijatá, môžu z nej ťažiť najmä severné štáty EÚ s vyšším podielom kvalifikovaných služieb.
„Možno nie úplne prekvapujúco umelá inteligencia nemá taký dopad na manuálne pracujúcich ľudí, napríklad v stavebníctve či pohostinstve. Možno čakať, že AI zmení prácu osôb so stredným a vyšším vzdelaním, „dodali.
ING upozorňuje, že väčšina nových pracovných miest vzniká v profesiách, ktorých sa dotýkajú zásahy AI. Ako nahrádzanie, tak výrazné urýchľovanie niektorých pracovných úkonov prispieva k vyššej produktivite. Napriek tomu v niektorých odvetviach môže mať AI aj negatívny vplyv na zamestnanosť. Najviac ohrození sú pracovníci v administratíve alebo vývojári softvéru, naopak lekári a právnici môžu z nástupu AI vďaka vyššej efektivite profitovať.
Analýza našla významné rozdiely medzi severnými a južnými štátmi eurozóny. Krajiny ako Holandsko, Belgicko, Francúzsko alebo Nemecko majú vysoký podiel profesií, ktoré ovplyvnia AI, a zároveň majú vysokú úroveň takzvanej komplementarity, teda že sa ľudia a umelá inteligencia môžu vhodne dopĺňať. Naproti tomu v Taliansku a V Španielsku sa približne polovica pracovných miest AI takmer netýka.
To môže podľa ING viesť k prehlbovaniu rozdielov v produktivite a ohroziť dlhodobú konvergenciu ekonomík krajín platiacich eurom. V južnej Európe by zavedenie AI naopak mohlo destabilizovať pracovný trh, pretože v týchto krajinách je dlhodobo vyššia nezamestnanosť a firmy toľko netrpia nedostatkom pracovných síl.
