Únia zníži emisie o 90 percent do roku 2040: Čo to znamená pre priemysel, energetiku a dopravu

Únia chce riešiť emisie v priemysle zachytávaním uhlíka, hoci táto technológia v komerčnom meradle neexistuje. V energetike majú postupne skončiť fosílne palivá, ale konkrétny plán, ako to urobiť, chýba. Autá majú byť do roku 2040 prevažne elektrické, s ropou však ráta pri diaľkovej doprave.

Časti textu boli súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, ktorý pripravuje EURACTIV Slovensko pre Denník N.

Cieľ 90-percentného zníženia emisií do roku 2040, s ktorým prišla Európska komisia vo februári, zatiaľ nie je legislatívnym návrhom. Ten pripraví až nová eurokomisia vytvorená po júnových voľbách.

Únia sa zaviazala, že do roku 2050 dosiahne uhlíkovú neutralitu: vypustí len toľko emisií skleníkových plynov, koľko dokáže zachytiť. Do roku 2030 chce emisie znížiť o 55 percent. Ďalší strednodobý cieľ má byť stanovený na rok 2040.

Oba tieto ciele sú dočasné alebo čiastkové a ich úlohou je preklenúť priepasť medzi krátkodobými a dlhodobými cieľmi EÚ v oblasti znižovania emisií. Eurokomisia chce dosiahnuť, aby sa cesta k dosiahnutiu klimatickej neutrality stala predvídateľnejšou pre členské štáty, firmy, investorov aj európskych a národných politikov.

Problémom je, že súčasné prognózy ukazujú, že EÚ je na ceste, že do 2030 cieľ 55-percentného zníženia emisií nesplní. 

Komisia zvažovala aj nižšie ciele: 80 alebo 85 až 90 percent. Nakoniec sa rozhodla pre 90-percentný. Hlavným dôvodom bolo, že nižšie emisné limity by nevytvorili dostatočný tlak na využívanie nových technológií – prechod na zelený vodík, zachytávanie emisií či ich priame odstraňovanie z atmosféry. Investície by sa odsunuli do obdobia 2041 – 2050, čo by ohrozilo dosiahnutie

Vedeckí poradcovia jej odporučili, aby to bolo 90 až 95 percent.

Kde sa majú emisie zoškrtať

Priemysel

Európsky priemysel je pri znižovaní emisií do roku 2040 v centre pozornosti – podľa eurokomisie by sa mala Zelená dohoda stať „dohodou o dekarbonizácii priemyslu“.

Komisia chce podporiť priaznivé regulačné a finančné prostredie, aby prilákalo investície a výrobu do Európy. Zákon o kritických surovinách a nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov budú kľúčovými nástrojmi na zabezpečenie „otvorenej strategickej autonómie“.

Európska exekutíva označila zákon o čistom nulovom priemysle ​​za „konkrétny krok“, ktorý zahŕňa rýchlejšie povoľovanie, cielené investície do výskumu a vývoja a zmeny vo verejnom obstarávaní. Očakáva, že verejné investície prostredníctvom nástroja na obnovu a odolnosť a InvestEU zmobilizujú „dobre cielenú“ podporu pre priemysel.

Komisia svoje plány konzultovala s najväčšími priemyselnými hráčmi v Únii, ktorí chcú „opravu“ zelenej dohody, aby viac zohľadňovala investičné a legislatívne potreby priemyslu pri znižovaní emisií. Podľa nich je potrebné vyhnúť sa tomu, aby na ciele Zelenej dohody boli naviazané normatívne a podrobné vykonávacie predpisy.

Svoju reakciu zhrnuli zástupcovia priemyslu v  Antverpskej deklarácii pre európsku priemyselnú dohodu, v ktorej žiadajú lacnejšiu elektrinu odstránením regulačných poplatkov, rozvoj jadrovej energie, integráciu európskeho trhu, partnerstvá s krajinami bohatými na zdroje, ale aj „nového ducha tvorby zákonov“.

Spolu s návrhom cieľov do roku 2040 eurokomisia predstavila svoju víziu hospodárenia s uhlíkom v priemysle vrátane jeho zachytávania, skladovania a využívania. Podľa nej dosiahne Európa nulové emisie len v prípade, ak bude schopná zachytávať 450 miliónov ton oxidu uhličitého ročne.

Na to musí rýchlo rozvinúť technológie zachytávania uhlíka pri zdroji (napríklad pri priemyselných inštaláciách) aj priamo z atmosféry. Komisia tomu chce pomôcť vytvorením európskeho trhu so zachyteným CO2, ktorý by sa potom recykloval do iných produktov vrátane syntetických palív.

Je to ambiciózny cieľ. Technológie zachytávania a sťahovania uhlíka z atmosféry síce existujú, no zatiaľ sa masovo nevyužívajú. Ide skôr o testovacie a výskumné inštalácie.

Komisia tiež pripravuje vytvorenie spoločného trhu s oxidom uhličitým. CO2 by sa stalo obchodovateľnou komoditou podobne ako zemný plyn či ropa, ktorá by sa ďalej využívala na výrobu produktov (plastov, syntetických palív) alebo ukladala do permanentných úložísk.

V čom je problém

Ak sa z oxidu uhličitého stane obchodovateľná komodita, pomôže to rozšíreniu technológií zachytávania uhlíka. Zároveň to však môže zabrzdiť dekarbonizáciu – firmy už nebudú tlačené k tomu, aby prechádzali na bezemisné technológie, keď môžu emisie speňažiť.

Z klimatického hľadiska by to nemusel byť problém, ak sa zachytený uhlík trvalo uloží. Môže však skončiť v produktoch, ktoré sa raz spália (plasty), alebo skončia na skládkach (papier). V oboch prípadoch sa emisie nakoniec dostanú do atmosféry. Rovnako v prípade, ak sa z CO2 vyrobia syntetické palivá.

Problémom je aj miešanie priemyselných a prírodných záchytov. Schopnosť prírodných ekosystémov zachytávať a ukladať uhlík je degradovaná, kým priemyselné technológie zatiaľ nie sú dostatočne vyvinuté. Hrozí, že firmy spomalia prechod na bezemisné technológie a budú sa spoliehať na neskoršie zachytenie emisií z atmosféry.

Energetika

V sektore energetiky oznámenie naznačuje jasný smer: fosílne palivá majú mať v roku 2030 len 12-percentný podiel na výrobe elektriny. V roku 2040 to budú už len 3 percentá.

V plánoch však eurokomisia nehovorí o úplnom vyradení fosílnych elektrární, ale počíta s tým, že zostávajúce plynové elektrárne budú po tomto termíne vybavené technológiou zachytávania a uskladňovania uhlíka (Carbon Capture and Storage – CCS).

Vodík má hrať pri vykurovaní a dekarbonizácii budov len okrajovú úlohu. Z návrhu nie je jasné, s akým typom vodíka európska exekutíva počíta. V hre je zelený vodík vyrábaný z obnoviteľných zdrojov, ale aj takzvaný nízkouhlíkový z jadra. Tiež nie je jasné, kde v Únii budú hlavné centrá dopytu do roku 2040.

Štruktúra trhu s plynom sa musí zmeniť tak, aby odrážala rastúcu úlohu nízkouhlíkových a obnoviteľných kvapalných palív a plynov. Plynárenská infraštruktúra by sa navyše mala prispôsobiť decentralizovanej výrobe, pretože časť z nej prejde na e-palivá, pokročilé biopalivá a vodík.

Aby to bolo možné dosiahnuť, Európska komisia vyzvala členské štáty, aby zvýšili úroveň ambícií v aktualizáciách svojich národných energetických a klimatických plánov, s ktorými majú prísť v júni 2024.

Komisia sama tvrdí, že bude presadzovať politiky na zabezpečenie rýchleho zavádzania obnoviteľnej energie, ako aj nulových a nízkouhlíkových riešení a na ďalší rozvoj energetickej účinnosti. Ako existujúce príklady poukazuje na iniciatívy, ako je Európska aliancia solárnych fotovoltických zariadení a Chartu veternej energie.

Vyššie podiely obnoviteľných zdrojov si budú vyžadovať „značné“ investície do rozšírenia elektrických sietí EÚ, ako aj do modernizácie na inteligentnejšie a flexibilnejšie siete, poznamenáva Komisia. Nedávny akčný plán EÚ pre distribučné a prenosové sústavy je „prvým krokom“ týmto smerom, pokračuje, pričom skúsenosti z neho umožnia „komplexný hlavný plán na urýchlenie rozvoja európskej integrovanej energetickej infraštruktúry“.

Do roku 2040 by malo byť uhlie v energetickom sektore vyradené a očakáva sa, že ropa v doprave bude predstavovať približne 60 percent zostávajúceho energetického využitia fosílnych palív. Zvyšok by bol plyn používaný v priemysle, budovách a energetike.

V čom je problém

Hoci má podľa eurokomisie podiel fosílnych palív na výrobe elektriny aj tepla v Únii klesať, v návrhu chýbajú jasné sektorové plány na vyradenie jednotlivých fosílnych palív z energetického mixu.

To je však rozhodujúce pre usmernenie budúcich investícií do energetiky aj infraštruktúry.

V návrhu tiež chýba jasné prepojenie medzi znižovaním emisií v energetike a s ich redukciou v iných sektoroch. Implementácia klimatického cieľa do roku 2040 si vyžiada modernizáciu a rozšírenie energetických sietí a skladovania, čo si bude vyžadovať značné investície, reguláciu a plánovanie v priebehu nasledujúcich 10 až 15 rokov, ktoré však návrh detailnejšie nerozoberá.

Doprava

Komisia predpokladá, že do roku 2040 bude elektrifikovaných 60 percent osobných áut, viac ako 40 percent dodávok a takmer 40 percent ťažkých úžitkových vozidiel. E-palivá a biopalivá by mali byť kľúčom k dekarbonizácii letectva a námornej dopravy.

Táto transformácia je podľa eurokomisie plnohodnotnou príležitosťou pre sektor, ktorý v hospodárstve EÚ zastáva dôležitú funkciu, a môže sa využiť prostredníctvom investícií do infraštruktúry a úplnej integrácie sektora do elektrickej siete, rozvoja dodávateľských reťazcov kritických surovín a rozvoja kvalifikovanej pracovnej sily.

V čom je problém

Nové oznámenie Komisie stále predpokladá 46 miliónov ton ropného ekvivalentu výroby ropy a plynu, ktoré sa podľa nej budú v roku 2050 väčšinou využívať na prepravu na veľké vzdialenosti. To znamená do roku 2050 ďalších 140 miliónov ton CO2 v atmosfére.

Koľko to bude stáť

Znižovanie emisií nebude lacné. Len investície do elektrifikácie a do prechodu výroby energie na obnoviteľné zdroje a jadro sa odhadujú na takmer 660 miliárd eur ročne v období rokov 2031 až 2050, čo je ekvivalentom 3,2 percenta európskeho HDP. V sektore dopravy bude v rovnakom období potrebných ďalších 870 miliárd eur ročne.

Na druhej strane, drahé by bolo aj nič nerobiť. Za posledných päť rokov spôsobili klimatické zmeny v Európe škody v hodnote 170 miliárd eur. Ušetriť môžeme aj na znížení spotreby fosílnych palív, ktoré EÚ väčšinou dováža.

Obmedziť škody a zvýšiť konkurencieschopnosť

Európska centrálna banka odhaduje, že škody spôsobené klimatickými zmenami spôsobili v roku 2019 v eurozóne stratu približne jedného percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa analýzy, ktorú Komisia predložila 6. februára, by táto strata mohla do konca storočia znížiť HDP Únie približne o 7 percent, ak nebudú zavedené žiadne opatrenia v porovnaní so scenárom znižovania emisií do roku 2040.

Rozhodné a rýchle znižovanie emisií umožnia vyhnúť sa významným hospodárskym vplyvom, znížiť škody na domoch, ľuďoch a podnikoch, chrániť pracovné miesta a vo všeobecnosti znížiť spoločenské náklady na zvládanie prírodných katastrof.

To platí najmä pre sektor poľnohospodárstva, ktorý je obzvlášť vystavený prírodným škodám a zníženým výnosom v dôsledku menej priaznivých poveternostných podmienok. Napríklad povodne v talianskom regióne Emilia-Romagna v roku 2023 spôsobili straty vo výške takmer 10 miliárd, ku ktorým by sme mali pripočítať miliardy v dôsledku účinkov rôznych epizód zlého počasia na polostrove a škôd spôsobených obdobiami sucha.

Rovnako dôležité je však zvážiť ekonomické príležitosti vytvorené prechodom, počnúc trhom s čistými technológiami, ktorý bude mať podľa odhadov IEA do roku 2030 hodnotu 650 miliárd USD ročne. Spojené štáty, Čína aj ďalšie krajiny investovali a investujú značné prostriedky do týchto technológií, čím sa dostali do pozície, aby v nadchádzajúcich desaťročiach ovládali veľkú časť tohto medzinárodného trhu a tlačili Európu k rýchlemu napredovaniu, aby sa vyhla ďalšej strate pôdy. Len v posledných týždňoch zverejnili odvetvia solárnych a tepelných čerpadiel výzvy na Komisiu, v ktorej žiadali konkrétne podporné opatrenia proti konkurencii mimo EÚ.

Čo bude nasledovať

Na legislatívnom návrhu bude pracovať až Komisia, ktorá nastúpi po júnových eurovoľbách. Prieskumy naznačujú, že v nich by mohli výraznejšie uspieť krajne pravicové, populistické a euroskeptické strany, ktoré často vystupujú proti zeleným opatreniam.

Takýto výsledok by mohol ovplyvniť aj program budúcej Komisie a jej budúce legislatívne návrhy.