Podľa úradu vlády je úprava lobingu „netransparentných“ mimovládnych organizácií európska cesta. Európsky dvor audítorov však nekritizoval mimovládky, ale inštitúcie EÚ. Tvrdenie, že ide o európsku cestu, tiež vyvracia správa Rady Európy, ktorá poslancom odporúča návrh odmietnuť. Úrad vlády včera (10. apríla) vyhlásil, že nedávna správa Európskeho dvora audítorov potvrdila správnosť pripravovaného zákona o mimovládkach. „Úrad vlády […]
Menej ako 1 min. min.
Podľa úradu vlády je úprava lobingu „netransparentných“ mimovládnych organizácií európska cesta. Európsky dvor audítorov však nekritizoval mimovládky, ale inštitúcie EÚ. Tvrdenie, že ide o európsku cestu, tiež vyvracia správa Rady Európy, ktorá poslancom odporúča návrh odmietnuť.
Úrad vlády včera (10. apríla) vyhlásil, že nedávna správa Európskeho dvora audítorov potvrdila správnosť pripravovaného zákona o mimovládkach.
„Úrad vlády Slovenskej republiky sa plne stotožňuje so závermi správy Európskeho dvoru audítorov, ktoré potvrdzujú správnosť a nevyhnutnosť legislatívnych zmien v podmienkach SR,” napísal úrad v tlačovej správe, v ktorej tiež tvrdí, že európski audítori potvrdili, že fungovanie mimovládok je netransparentné.
„Stransparentnenie mimovládnych organizácií a úprava lobingu, ktorý slúži vybraným mimovládnym organizáciám na presadzovanie cudzích záujmov, je európska cesta a správa Európskeho dvoru audítorov to plne potvrdzuje,” hovorí úrad vlády.
Európsky dvor audítorov naozaj vydal správu, v ktorej kritizoval financovanie mimovládnych organizácii zo strany EÚ. Problém v interpretácii úradu vlády však je, že audítori kritizovali Európsku komisiu a sčasti členské štáty, ale nie mimovládky.
„V prvom rade Európsky dvor audítorov nekonštatoval netransparentnosť mimovládnych organizácií, ale poukázal na to, že procesy EÚ pri financovaní týchto organizácií potrebujú zlepšenie, aby sa znížilo riziko zneužitia zdrojov. Inými slovami – audítori kritizovali nastavenie kontrolných mechanizmov EÚ, nie samotné mimovládne organizácie,” hovorí pre EURACTIV Slovensko Filip Vagač z organizácie Platforma pre demokraciu.
Spájanie tejto správy s pripravovaným zákonom o mimovládkach je podľa Vagača „nečestné a nebezpečné”. Z Bruselu podľa neho nezaznel apel na potláčanie mimovládok, ale výzva na lepšiu administratívu koordináciu.
Prečo Brusel rieši mimovládky
Európska správa audítorov prišla v kontexte kritiky, ktorá sa na Európsku komisiu zniesla najmä od konzervatívnych europoslancov. Tí si všimli, že niektoré neziskové organizácie, ktoré presadzujú ochranu životného prostredia, čerpajú peniaze od eurokomisie.
Eurokomisia pritom v legislatívnom procese EÚ vystupuje najskôr ako navrhovateľ legislatívy a potom má už len sprostredkovať rokovania medzi členskými štátmi a europoslancami, ktorí jej návrhy premenia v zákony. Podľa konzervatívcov v europarlamente teda nie je správne, aby eurokomisia používala rozpočet EÚ na ovplyvňovanie procesu, ktorý už má byť v rukách iných inštitúcii.
Faktom však je, že eurofondový program LIFE, ktorý financuje aktivity neziskových organizácií v EÚ, europoslanci v roku 2020 odsúhlasili. Jeho cieľom malo byť dorovnať nepomer síl, keďže pri rozhodovaní o legislatíve neziskovky často stoja proti veľkým biznisovým organizáciám, ktoré majú nepomerne viac peňazí. Eurokomisia ani nevyberá, ktoré neziskovky peniaze dostanú a v grantoch nijako nepodmieňuje, za aké témy majú lobovať. Zoznam udelených grantov je tiež verejný.
Čo povedali audítori
Ani samotní audítori v správe nespochybňujú, že občianska spoločnosť má byť pri tvorbe legislatívy prítomná, ani to, či na to môže dostať peniaze z EÚ. Zverejnené informácie o tomto procese im však neprídu dostatočné – prehľad o financovaní mimovládok považujú za „hmlistý“.
Kritizujú, že členské štáty nemajú jednotnú definíciu mimovládnych organizácií a eurokomisia nedostatočne skúma, či dáva peniaze subjektom naozaj nezávislým od vlády.
„Napríklad jeden veľký výskumný ústav bol kategorizovaný ako mimovládna organizácia, zatiaľ čo jeho riadiaci orgán bol zložený výlučne zo zástupcov vlády,” hovoria audítori.
Tiež sa im nepáči, že eurokomisia berie príjemcov za slovo, keď tvrdia, že neporušujú ľudské práva či právny štát. Tiež by chceli vidieť lepší prehľad toho, koľko európskych peňazí – či už od členských štátov alebo inštitúcii EÚ – sa dáva mimovládnym organizáciám, čo by mohlo ukázať, či sa peniaze príliš nekoncentrujú v niektorých regiónoch alebo témach.
Audítori navyše explicitne potvrdili, že nimi kontrolované mimovládky dodržiavali to, čo sa od nich vyžadovalo: „Zistili sme, že požiadavky na transparentnosť stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a odvetvových právnych predpisoch týkajúcich sa prístupu k finančným prostriedkom EÚ boli celkovo dodržané,” píšu.
No a čo sa týka lobingu, audítori nikde neproblematizujú snahu občianskeho sektora ovplyvniť tvorbu legislatívy. Európska komisia tiež v procese nezakázala neziskovkám lobovať, iba spresnila, že to od nich v rámci grantu nevyžaduje a ani nebude vyžadovať.
Audítori teda len skritizovali, že takéto usmernenie mohla vydať aj skorej, čo by tiež znížilo podozrenia, že mimovládkam dáva peniaze, iba ak budú lobovať za jej záujmy.
Dali audítori zelenú slovenskému zákonu o mimovládkach?
„Nemôžeme sa vyjadrovať k interpretáciám našich správ zo strany národných vlád alebo politických činiteľov, ktoré sa týkajú situácie v ich krajinách,“ odkazuje pre EURACTIV Slovensko Matthias Beermann, hovorca Európskeho dvora audítorov. Zdôrazňuje však, že ich správa sa týkala iba financovania mimovládnych organizácii z rozpočtu EÚ a „súvisiacich pravidiel a postupov“.
Audítori nikde nehovoria o tom, že by samotné fungovanie mimovládnych organizácií malo byť netransparentné, ako to tvrdí úrad vlády. Ani nevolajú po tom, aby sa prijal zákon, ktorý by mimovládkam pridával ďalšie povinnosti a hrozil im sankciami, ako to robí slovenský návrh.
Európsky dvor audítorov ani nemá právomoc vyjadrovať sa k čisto vnútroštátnemu dianiu, alebo hodnotiť fungovanie mimovládnych organizácií. Má kontrolovať spôsob, ako sa míňajú peniaze z európskeho rozpočtu.
Európski audítori by tiež v žiadnom prípade nevyhodnotili, že mimovládky presadzujú „cudzie záujmy“, keďže pre nich ako inštitúciu EÚ nie sú záujmy EÚ „cudzie“.
Čo je naozaj európska cesta
Právo hodnotiť vnútroštátnu legislatívu však má napríklad Rada Európy. To síce nie je inštitúcia EÚ, ale všetky členské štáty, vrátane Slovenska, podpísali jej Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na ktorého dodržiavanie dohliada.
No a práve táto inštitúcia 9. apríla odporučila slovenskému parlamentu zákon o mimovládnych organizáciách odmietnuť, pretože podľa nej ohrozuje občiansku spoločnosť.
Komisár Rady Michael O’Flaherty upozorňuje, že zasahovanie do fungovania občianskej spoločnosti je veľmi citlivé a malo by byť robené iba vo vážnych prípadoch a v obmedzenom rozsahu.
Viaceré časti navrhovaného zákona podľa neho túto podmienku nespĺňajú. Kritizuje nejasnosť definovania lobingových aktivít, stigmatizovanie mimovládok, zaťažujúcu byrokraciu aj fakt, že nové podmienky sa nemajú vzťahovať na iné typy organizácií, ktoré vykonávajú podobnú činnosť.
Tiež si všíma, že ministerstvo vnútra chce mať moc za administratívne prešľapy rozpustiť organizáciu, čo podľa komisára môže byť urobené iba na základe rozhodnutia nezávislého súdu.
„Vzhľadom na to, že diskusia o návrhu zákona o neziskových organizáciách pokračuje, úctivo žiadam poslancov Národnej rady, aby neprijímali ani pôvodný návrh zákona, ani žiadne pozmeňujúce návrhy, ktoré nie sú plne v súlade so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z Európskeho dohovoru o ľudských právach,“ konštatuje komisár.
Táto správa, ktorá sa venuje priamo zneniu slovenského zákona o mimovládkach, je teda oveľa lepším zdrojom na zodpovedanie otázky, či je skutočne „správny a nevyhnutný,“ a súčasťou „európskej cesty“, ako tvrdí úrad vlády, než správa audítorov, ktorá hodnotí konanie úplne iných inštitúcií.
Článok vznikol v spolupráci s
