Urgencie nepomohli: Rezort životného prostredia nestíha metodiku pre veterné parky

Sekcia plánu obnovy na Úrade vlády už v marci upozornila ministerstvo životného prostredia, aby sa poponáhľalo s reformami pre rozvoj veternej energie na Slovensku. Po takmer dvoch mesiacoch konštatuje, že proces stagnuje, hoci mal rezort dosť peňazí na viac úradníkov.

Ministerstvá, zodpovedné za jednotlivé reformy a míľniky v Pláne obnovy a odolnosti, pravidelne ukazujú Národnej implementačnej a koordinačnej autorite – NIKA, aký pokrok v ich plnení dosiahli. Tá včera (23. mája) považuje plnenie míľnikov a cieľov pre veternú energetiku, za ktoré je zodpovedné Ministerstvo životného prostredia (MŽP), ako „kritické“ a úlohu označila červenou farbou, ktorá signalizuje, že nebola splnená v stanovenom termíne.

Do konca tohto roka má rezort stihnúť právnu úpravu pre takzvané go – to zóny, čo sú oblasti zvlášť vhodné pre rozvoj veterných elektrární a zverejniť návrh metodiky pre tvorbu týchto oblastí. Až potom môže Slovensko žiadať od Európskej komisie šiestu platbu z plánu obnovy. Ďalšou fázou, ktorá má byť hotová do konca roka 2025, má byť následné vytvorenie týchto zón a uplatňovanie spomínanej metodiky. Od splnenia aj tohto míľnika sa bude odvíjať ôsma žiadosť o platbu.

Personálna otázka

V marci NIKA konštatovala, že v plnení týchto dvoch krokov zo strany rezortu nenastal „žiadny posun“. Dôvod videla v organizačných a personálnych zmenách na MŽP.

Na konci mája hovorí, že v implementácii reformy došlo len k malému pokroku. Pripomína, že na realizáciu týchto úloh dostalo ministerstvo „vyčlenené dostatočné finančné prostriedky v oblasti administratívnych kapacít“ a malo by prijať „organizačno-technické a personálne opatrenia za účelom úspešnej implementácie reformy“.

„Kľúčové je zabezpečenie signifikantného pokroku v príprave metodiky na určenie akceleračných zón zo strany MŽP internými kapacitami MŽP alebo externými odborníkmi,“ navrhuje NIKA. Za posledné mesiace odišli z rezortu viacerí riaditelia sekcií aj radoví úradníci.

NIKA chce viac spolupráce

Ministerstvo životného prostredia je v rámci plánu obnovy zodpovedné aj za vytvorenie právneho rámca, ktorý by bol naklonený rozvoju obnoviteľných zdrojov na Slovensku. Na to však musí naštartovať koordináciu a spoluprácu so sekciou energetiky ministerstva hospodárstva, zdôrazňuje NIKA. Ide najmä o oblasti regulácie energetiky, územného plánovania a ďalších povoľovacích konaní „v strešnej koordinácii MŽP SR pre zabezpečenie transparentného a participatívneho procesu.“

Odporúča, aby rezort životného prostredia pokračoval v rokovaniach so zainteresovanými aktérmi pri príprave zmien právnych predpisov, návrhu metodiky a pilotných go-to zón, ako aj v rámci zmien legislatívy v gescii MŽP, najmä zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, EIA.

Rezort životného prostredia pre EURACTIV Slovensko potvrdil, že aktuálne identifikuje legislatívne a procesné bariéry rozvoja veternej energie a stanovuje rozsah podporných expertných štúdií.

„Na ich základe sa stanovia kritériá pre výber oblastí vhodných na rozvoj veternej energie z pohľadu ochrany prírody, technických aspektov pripojiteľnosti do sústav či ochrany zdravia obyvateľstva. Ministerstvo životného prostredia SR v tejto súvislosti aktívne komunikuje a spolupracuje so všetkými dôležitými hráčmi,“ napísalo tlačové oddelenie.

Nový zákon o EIA spĺňa požiadavky len čiastočne

Zdĺhavé a zložité povoľovacie procesy nových projektov OZE sú jednou z hlavných prekážok rozvoja obnoviteľných zdrojov na Slovensku. To mal zmeniť plán obnovy, ktorý si dal za cieľ ich zrýchliť.

Na to bola potrebná novela zákona o EIA, ktorú nové vedenia MŽP dalo na pripomienkovanie v skrátenom legislatívnom konaní. Hoci je novela momentálne po prvom čítaní v parlamente, NIKA v nej vidí viacero problémov. Obáva sa, že schvaľovaná podoba zákona nemusí naplniť všetky požiadavky Vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktoré je pre plán obnovy záväzný.

Hoci novela obsahuje úpravy, ktoré sú v súlade s reformou, „najmä čo sa týka tabuľky prahových hodnôt pre plné posúdenie a zisťovacie konanie, nateraz neobsahuje ustanovenia, prostredníctvom ktorých by mohlo byť preukázané splnenie všetkých požiadaviek,“ konštatuje sekcia plánu obnovy.

Ako čiastočné riešenie NIKA navrhuje, aby rezort vypracoval tabuľku zhody a v nej definoval, nakoľko sa zákon o EIA, ktorý je teraz v parlamente, zhoduje s pôvodným plánom – vykonávacím rozhodnutím Rady EÚ, ktorý schválila eurokomisia.

Rezort odpovedal, že „procesné a ďalšie potrebné opatrenia na úrovni MŽP alebo jemu podriadených organizácií, ako aj ďalšie zmeny by mali vyplynúť z neskorších legislatívnych zmien, najmä z ďalšej novely zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, plánovanej na jeseň 2024.“

„Je potrebné predísť riziku, že takýto postup nebude v súlade so stanoveným záväzkom,“ kontruje NIKA.