Farmári vo viacerých krajinách hlásia zlú úrodu. Na vine je počasie: priveľa zrážok minulú jeseň, dlhé sucho a horúčavy v posledných mesiacoch. Ozývajú sa aj hlasy po európskej a štátnej pomoci. Text je súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, ktorý pre Denník N pripravuje Euractiv.sk. Extrémne počasie znižuje poľnohospodárske výnosy aj v iných častiach sveta: východnej Európe, či Číne. Potravinová […]
Menej ako 1 min. min.
Farmári vo viacerých krajinách hlásia zlú úrodu. Na vine je počasie: priveľa zrážok minulú jeseň, dlhé sucho a horúčavy v posledných mesiacoch. Ozývajú sa aj hlasy po európskej a štátnej pomoci.
Text je súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, ktorý pre Denník N pripravuje Euractiv.sk.
Extrémne počasie znižuje poľnohospodárske výnosy aj v iných častiach sveta: východnej Európe, či Číne. Potravinová kríza by hroziť nemala, no ceny pôjdu nahor.
O čo ide
Prvé utrpeli oziminy. Mimoriadne veľa dažďov na jeseň poškodilo ich úrodu napríklad vo Francúzsku. Úroda pšenice na hektár je približne o 15-17 percent nižšia, než minulý rok. Hoci v niektorých krajinách (napr. Rumunsku) sa oziminám darilo lepšie, organizácia International Grains Council očakáva, že celková úroda pšenice v EÚ bude v 2024 najnižšia za posledné štyri roky.
Podobne je na tom jačmeň. Jeho najväčší európski pestovatelia Francúzsko a Nemecko očakávajú 17, resp. šesťpercentný pokles úrody.
V tomto roku však juh a východ Európy trápi horúčava a suchá. Podľa správy Spoločného výskumného centra EÚ (JRC) zasahuje sucho farmárov v strednom a južnom Taliansku, severozápadnom Španielsku, Grécku, západnej časti Turecka, na Ukrajine, v Rumunskom a južnom Rusku. Škody spôsobené mimoriadnym suchom hlásia aj farmári a lesníci na Slovensku. Mimoriadne suché počasie má pokračovať aj v auguste a septembri.
Časti Francúzska a Nemecka majú opačný problém: priveľa vlhkosti ohrozuje úrodu šírením nákaz.
Čo bude nasledovať
Extrémy počasia znižujú úrodu, v dôsledku čoho pravdepodobne porastú ceny potravín. Experti zatiaľ neočakávajú potravinovú krízu ako pred dvoma rokmi, keď ruská agresia voči Ukrajine odstavila jednu z globálnych obilníc. Problémy však zhoršujú komplikácie v námornej doprave. Panamský prieplav má zníženú kapacitu kvôli nedostatku vody, prepravu cez Suez ohrozujú útoky jemenských Houtiov.
Zdražejú však plodiny pestované pre priamu konzumáciu aj krmivá, čo predraží aj živočíšnu výrobu.
Čo s tým
V krátkodobom horizonte budú európski farmári pravdepodobne žiadať pomoc z verejných peňazí. Koncom mája vyzvali ministri poľnohospodárstva Komisiu aby zvýšila horný limit na štátnu pomoc de minimis (nie je pri nej potrebná autorizácia Bruselu) zo súčasných dvadsaťtisíc eur (resp. 25-tisíc, ak existuje centrálny register subvencií) na 50-tisíc eur. Komisia zvažuje zvýšenie na 37-tisíc na farmu.
Únia môže využiť peniaze z poľnohospodárskej rezervy. V tomto mechanizme Spoločnej poľnohospodárskej politiky je 450 miliónov eur ročne, využíva sa pri nečakaných krízach postihujúcich farmárov.
Z dlhodobejšieho hľadiska musia poľnohospodári investovať do opatrení, ktoré zmiernia negatívne vplyvy zmeny klímy. Od budovania zariadení na zadržiavanie vody v krajine po zmenu pestovateľských praktík tak, aby boli odolnejšie voči extrémnemu počasiu.
