Nejadrový Irán nie je schopný existenčne ohrozovať USA tak, ako by to dokázalo nukleárne vyzbrojené Rusko. Politico s odvolaním sa na vysokopostavenú pomoc Senátu a dva zdroje z Bidenovej administratívy v stredu informovali, že USA sa oveľa viac obávajú nekontrolovateľnej eskalácie s Ruskom ako s Iránom kvôli jadrovým schopnostiam prvého. Dôkazom toho je, že USA […]
Menej ako 1 min.
min.
Nejadrový Irán nie je schopný existenčne ohrozovať USA tak, ako by to dokázalo nukleárne vyzbrojené Rusko.
Politico s odvolaním sa na vysokopostavenú pomoc Senátu a dva zdroje z Bidenovej administratívy v stredu informovali, že USA sa oveľa viac obávajú nekontrolovateľnej eskalácie s Ruskom ako s Iránom kvôli jadrovým schopnostiam prvého. Dôkazom toho je, že USA nemajú žiadne zábrany zostreliť iránske rakety vypustené proti Izraelu, ale nebudú uvažovať o zostrelení ruských rakiet proti Ukrajine, čo rozrušilo Zelenského a niektorých jeho krajanov, ktorí sa tak cítia ako druhotriedni spojenci.
Rozdiel medzi Ruskom/Ukrajinou a Iránom/Izraelom v tomto smere zodpovedá za odlišný prístup USA ku každému páru. Ako bolo vysvetlené minulý mesiac v tejto analýze o tom, prečo „Putin výslovne potvrdil, čo už bolo samozrejmé o ruskej jadrovej doktríne“, pomerne pragmatickejší politici, ktorí majú stále posledné slovo v Rusku a USA, sa doteraz dokázali vyhnúť nekontrolovateľnému postupnosť eskalácie, ktorú chcú ich príslušní jastrabí rivali. Takto to urobili:
„Pomerne pragmatickejší súperi [amerických jastrabov], ktorí stále strieľajú, vždy signalizujú svoje eskalačné zámery v dostatočnom predstihu, aby sa Rusko mohlo pripraviť, a teda je menej pravdepodobné, že ‚prehnane zareaguje‘ nejakým spôsobom, ktorý by riskoval tretiu svetovú vojnu. Podobne sa Rusko naďalej bráni replikovať americkú kampaň „šoku a úžasu“, aby znížilo pravdepodobnosť „prehnanej reakcie“ zo strany Západu priamym zásahom do konfliktu, aby zachránilo svoj geopolitický projekt, a tak riskuje 3. svetovú vojnu.
Dá sa len špekulovať, či je táto súhra spôsobená stálou vojenskou, spravodajskou a diplomatickou byrokraciou („deep state“), ktorá sa správa zodpovedne sama za seba vzhľadom na ohromnosť toho, čo je v stávke, alebo či je to výsledok „džentlmenskej dohody“. Nech už je pravda akákoľvek, vyššie uvedený model zodpovedá za neočakávané pohyby alebo ich nedostatok od každého z nich, pričom USA zodpovedajúcim spôsobom telegrafujú svoje eskalačné zámery a Rusko nikdy vážne neeskaluje.
Medzi USA a Iránom neexistuje ekvivalentná rovnováha jadrovej energie, pričom Irán môže urobiť saturačné útoky na americké základne v regióne, nie ho existenčne ohroziť, ako to môže urobiť Rusko. Ak potenciálna odveta Iránu na očakávaný úder Izraela poškodí alebo zabije niektorých z takmer 100-členného tímu prevádzkujúceho americký THAAD v samozvanom židovskom štáte, potom by USA mohli buď prijať úder a odplatiť proti Iránskym skupinám odporu v Iráne. alebo zaútočiť na islamskú republiku.
Bez ohľadu na to, čo sa môže stať, nejadrový Irán nie je schopný existenčne ohroziť USA tak, ako by to dokázalo nukleárne vyzbrojené Rusko, ak by sa pomstilo za zachytenie jeho rakiet zasiahnutím cieľov v rámci NATO, čo by mohlo ľahko katalyzovať možnú apokalyptickú eskaláciu. Isté je, že v západnej Ázii skutočne existujú niektorí americkí jastrabi, ktorí chcú tento scenár a vyššie spomínaný pomerne menej dôsledný scenár riskovať, no ich pragmatickejší rivali ich zatiaľ dokážu zastaviť.
Zdroj: Andrew Korybko
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
