Americké útoky na iránske jadrové zariadenia vrátili – podľa hodnotení amerických tajných služieb – vývoj iránskeho jadrového programu o rok až dva späť. Uviedlo to v stredu americké ministerstvo obrany, správa pochádza z agentúry AFP. „Oslabili sme ich (jadrový) program najmenej o jeden až dva roky – podľa hodnotenia spravodajských služieb ministerstva (obrany),“ povedal médiám […]
Menej ako 1 min. min.
Americké útoky na iránske jadrové zariadenia vrátili – podľa hodnotení amerických tajných služieb – vývoj iránskeho jadrového programu o rok až dva späť. Uviedlo to v stredu americké ministerstvo obrany, správa pochádza z agentúry AFP.
„Oslabili sme ich (jadrový) program najmenej o jeden až dva roky – podľa hodnotenia spravodajských služieb ministerstva (obrany),“ povedal médiám hovorca Pentagónu Sean Parnell „Myslíme si, že je to pravdepodobne bližšie k dvom rokom,“ dodal.
Americké bombardéry B-2 zhodili v noci na 22. júna na dve iránske jadrové zariadenia vo Fordó a Natanze bomby GBU-57. Na tretí cieľ – objekt v Isfaháne – vypálili v rovnakom čase USA z ponorky rakety s plochou dráhou letu typu Tomahawk.
Do rozsiahlej operácie nazvanej Polnočné kladivo (Midnight Hammer) sa zapojilo viac ako 125 amerických lietadiel vrátane bombardérov stealth, stíhačiek a tankovacích lietadiel i zmienenej ponorky, pripomína AFP.
Spojené štáty sa útokmi priamo zapojili do konfliktu Iránu s Izraelom. Konflikt vypukol po tom, ako začal židovský štát 13. júna útočiť na Irán s deklarovaným cieľom zabrániť mu vyrobiť jadrové zbrane.
Teherán takýto zámer popiera a na izraelské údery reagoval odvetnými raketovými a dronovými útokmi. Americký prezident Donald Trump 24. júna, a síce niekoľko dní po útokoch USA, oznámil, že Izrael a Irán pristúpili na prímerie.
