
Zlaté rezervy národných centrálnych bánk sú kľúčovým ukazovateľom ekonomickej stability a geopolitickej sily. Spojené štáty americké (USA) sú dlhodobo lídrom v držbe zlata, zatiaľ čo krajiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika a noví členovia od roku 2024: Egypt, Etiópia, Irán, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Indonézia) sa snažia posilniť svoje rezervy, aby znížili závislosť od amerického dolára a zvýšili finančnú nezávislosť. Tento článok porovnáva zlaté rezervy USA a BRICS, analyzuje dôvody rozdielov a diskutuje o ich význame v globálnom kontexte.
Aktuálne údaje o zlatých rezervách
Podľa údajov Svetovej rady pre zlato (World gold Council) a Medzinárodného menového fondu (IMF) z marca 2025:
- USA: 8 133,5 ton zlata, čo predstavuje približne 28 % celkových svetových rezerv (36 000 ton). Hodnota týchto rezerv pri cene zlata 3 430 USD za uncu (jún 2025) je približne 893 miliárd USD. Zlato tvorí 72 % rezerv centrálnej banky USA, čo je najvyšší podiel na svete.
- BRICS (11 členov):
- Rusko: 2 340 ton (8,1 % svetových rezerv, 37,6 % rezerv BRICS)
- Čína: 2 260 ton (7,8 % svetových rezerv, 36,4 % rezerv BRICS)
- India: 840,76 ton (13,5 % rezerv BRICS)
- Saudská Arábia: 323 ton (5,2 % rezerv BRICS)
- Brazília: 129,7 ton (2,1 % rezerv BRICS)
- Egypt: 126,57 ton (2,03 % rezerv BRICS)
- Južná Afrika: 125,44 ton (2,02 % rezerv BRICS)
- Spojené arabské emiráty: 74,5 ton (1,2 % rezerv BRICS)
- Irán a Etiópia: Údaje nie sú verejne dostupné, predpokladá sa minimálny alebo žiadny príspevok.
- Indonézia: Nový člen od 2025, údaje o zlate sú obmedzené, pravdepodobne nízke.
- Celkovo (odhad): Približne 6 600,23 ton v roku 2023, s miernym nárastom do roku 2025 na cca 6 900 ton (21,4 % svetových rezerv).
Záver: USA držia viac zlata ako všetkých 11 krajín BRICS dohromady. Rozdiel je približne 1 233,5 ton (v prospech USA), čo znamená, že USA majú o 15–20 % viac zlata ako BRICS.
Dôvody rozdielov
Rozdiel v zlatých rezervách medzi USA a BRICS má historické, ekonomické a strategické príčiny:
- Historická akumulácia USA:
- USA začali budovať svoje zlaté rezervy už v 19. storočí, najmä po zlatej horúčke a zavedení zlatého štandardu v roku 1873. Po druhej svetovej vojne, keď sa dolár stal svetovou rezervnou menou (Bretton Woods, 1944), USA zhromaždili obrovské množstvo zlata, vrátane núteného odkúpenia od občanov v 30. rokoch (Gold Reserve Act).
- V čase zrušenia zlatého štandardu (1971) mali USA viac ako 20 000 ton zlata, z ktorých časť si udržali ako strategickú rezervu. Dnes je zlato uložené hlavne vo Fort Knox a Federálnej rezervnej banke v New Yorku.
- Strategické nákupy BRICS:
- Krajiny BRICS, najmä Rusko, Čína a India, začali výrazne zvyšovať svoje zlaté rezervy až po roku 2000, aby znížili závislosť od dolára a posilnili finančnú suverenitu. Napríklad:
- Čína: Od roku 2005 zvýšila rezervy z 600 ton na 2 260 ton (2024), čo je trojnásobný nárast. Analytici však špekulujú, že skutočné držby môžu byť vyššie, keďže Čína nehlási všetky nákupy.
- Rusko: Po sankciách (2014 a 2022) Rusko zdvojnásobilo svoje rezervy na 2 340 ton, čím sa stalo piatym najväčším držiteľom zlata.
- India: Od roku 2017 pridala takmer 320 ton, čiastočne repatriáciou zlata z cudziny.
- Ostatné krajiny BRICS (napr. Brazília, Južná Afrika) majú menšie rezervy kvôli obmedzeným ekonomickým zdrojom alebo iným prioritám.
- Krajiny BRICS, najmä Rusko, Čína a India, začali výrazne zvyšovať svoje zlaté rezervy až po roku 2000, aby znížili závislosť od dolára a posilnili finančnú suverenitu. Napríklad:
- Ekonomická sila USA:
- Geopolitické stratégie:
Ekonomické a geopolitické dôsledky
- Dominancia USA: Veľké zlaté rezervy USA podporujú stabilitu dolára, ktorý je používaný v 88 % globálnych transakcií a tvorí 58 % devízových rezerv centrálnych bánk (2024). To dáva USA výhodu v globálnej ekonomike, vrátane nižších úrokov pri požičiavaní.
- Ambície BRICS: BRICS krajiny akumulujú zlato, aby podporili de-dolarizáciu a potenciálne vytvorili novú rezervnú menu (napr. „Unit“ krytý 40 % zlatom). Ich rezervy (21,4 % svetových) však stále nestačia na rovnocennú konkurenciu s USA, ktoré držia takmer tretinu globálneho zlata.
- Trhové dopady: Zvýšený dopyt po zlate zo strany BRICS (najmä Číny, Ruska a Indie, ktoré boli najväčšími kupcami v 2023) tlačí cenu zlata nahor – v júni 2025 dosiahla 3 430 USD za uncu, čo je 2-násobok ceny z roku 2023.
- Riziká: Ak by BRICS pokračovali v agresívnej akumulácii zlata, mohli by časom znížiť rozdiel, no koordinácia medzi 11 členmi je komplikovaná kvôli rozdielnym ekonomickým a politickým systémom.
Výhľad do budúcnosti
- USA: Pravdepodobne si udržia líderstvo v zlatých rezervách, no nemusia aktívne nakupovať, keďže dolár zostáva dominantný. Ich stratégia sa zameriava na udržanie finančného vplyvu skôr než na zvyšovanie rezerv.
- BRICS: Rusko a Čína budú pokračovať v nákupe zlata, aby posilnili svoje pozície. India a noví členovia (napr. Saudská Arábia) môžu zvýšiť rezervy, no menšie ekonomiky (Etiópia, Južná Afrika) zaostávajú. Očakáva sa, že BRICS rezervy dosiahnu 25 % svetových do roku 2030, ak budú pokračovať v súčasnom tempe.
- Možné scenáre: Ak BRICS uvedú zlatom krytú menu, mohlo by to zvýšiť dopyt po zlate a destabilizovať dolár, no USA by pravdepodobne odpovedali clami alebo sankciami, ako to naznačil prezident Trump.
Záver
USA naozaj držia viac zlata ako všetkých 11 krajín BRICS dohromady – 8 133,5 ton verzus odhadovaných 6 900 ton. Tento rozdiel odráža historickú akumuláciu, ekonomickú silu USA a ich rolu v globálnom finančnom systéme. BRICS však rýchlo zvyšujú svoje rezervy, aby posilnili svoju nezávislosť, čo môže mať dlhodobé dopady na cenu zlata a rovnováhu moci.
Príspevok USA verzus BRICS je zobrazený ako prvý na Kryptoblog24.
