Skip to content
Capital.com – Ticker Tape Widget

Zobraziť viac...

Generic selectors
Exact matches only
Search in title
Search in content
Post Type Selectors
Menu

USA verzus BRICS

Zlaté rezervy národných centrálnych bánk sú kľúčovým ukazovateľom ekonomickej stability a geopolitickej sily. Spojené štáty americké (USA) sú dlhodobo lídrom v držbe zlata, zatiaľ čo krajiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika a noví členovia od roku 2024: Egypt, Etiópia, Irán, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Indonézia) sa snažia posilniť svoje rezervy, aby […]
Menej ako 1 min. min.

Zlaté rezervy národných centrálnych bánk sú kľúčovým ukazovateľom ekonomickej stability a geopolitickej sily. Spojené štáty americké (USA) sú dlhodobo lídrom v držbe zlata, zatiaľ čo krajiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika a noví členovia od roku 2024: Egypt, Etiópia, Irán, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Indonézia) sa snažia posilniť svoje rezervy, aby znížili závislosť od amerického dolára a zvýšili finančnú nezávislosť. Tento článok porovnáva zlaté rezervy USA a BRICS, analyzuje dôvody rozdielov a diskutuje o ich význame v globálnom kontexte.

Aktuálne údaje o zlatých rezervách

Podľa údajov Svetovej rady pre zlato (World gold Council) a Medzinárodného menového fondu (IMF) z marca 2025:

  • USA: 8 133,5 ton zlata, čo predstavuje približne 28 % celkových svetových rezerv (36 000 ton). Hodnota týchto rezerv pri cene zlata 3 430 USD za uncu (jún 2025) je približne 893 miliárd USD. Zlato tvorí 72 % rezerv centrálnej banky USA, čo je najvyšší podiel na svete.
  • BRICS (11 členov):
    • Rusko: 2 340 ton (8,1 % svetových rezerv, 37,6 % rezerv BRICS)
    • Čína: 2 260 ton (7,8 % svetových rezerv, 36,4 % rezerv BRICS)
    • India: 840,76 ton (13,5 % rezerv BRICS)
    • Saudská Arábia: 323 ton (5,2 % rezerv BRICS)
    • Brazília: 129,7 ton (2,1 % rezerv BRICS)
    • Egypt: 126,57 ton (2,03 % rezerv BRICS)
    • Južná Afrika: 125,44 ton (2,02 % rezerv BRICS)
    • Spojené arabské emiráty: 74,5 ton (1,2 % rezerv BRICS)
    • Irán a Etiópia: Údaje nie sú verejne dostupné, predpokladá sa minimálny alebo žiadny príspevok.
    • Indonézia: Nový člen od 2025, údaje o zlate sú obmedzené, pravdepodobne nízke.
    • Celkovo (odhad): Približne 6 600,23 ton v roku 2023, s miernym nárastom do roku 2025 na cca 6 900 ton (21,4 % svetových rezerv).

Záver: USA držia viac zlata ako všetkých 11 krajín BRICS dohromady. Rozdiel je približne 1 233,5 ton (v prospech USA), čo znamená, že USA majú o 15–20 % viac zlata ako BRICS.

Dôvody rozdielov

Rozdiel v zlatých rezervách medzi USA a BRICS má historické, ekonomické a strategické príčiny:

  1. Historická akumulácia USA:
    • USA začali budovať svoje zlaté rezervy už v 19. storočí, najmä po zlatej horúčke a zavedení zlatého štandardu v roku 1873. Po druhej svetovej vojne, keď sa dolár stal svetovou rezervnou menou (Bretton Woods, 1944), USA zhromaždili obrovské množstvo zlata, vrátane núteného odkúpenia od občanov v 30. rokoch (Gold Reserve Act).
    • V čase zrušenia zlatého štandardu (1971) mali USA viac ako 20 000 ton zlata, z ktorých časť si udržali ako strategickú rezervu. Dnes je zlato uložené hlavne vo Fort Knox a Federálnej rezervnej banke v New Yorku.
  2. Strategické nákupy BRICS:
    • Krajiny BRICS, najmä Rusko, Čína a India, začali výrazne zvyšovať svoje zlaté rezervy až po roku 2000, aby znížili závislosť od dolára a posilnili finančnú suverenitu. Napríklad:
      • Čína: Od roku 2005 zvýšila rezervy z 600 ton na 2 260 ton (2024), čo je trojnásobný nárast. Analytici však špekulujú, že skutočné držby môžu byť vyššie, keďže Čína nehlási všetky nákupy.
      • Rusko: Po sankciách (2014 a 2022) Rusko zdvojnásobilo svoje rezervy na 2 340 ton, čím sa stalo piatym najväčším držiteľom zlata.
      • India: Od roku 2017 pridala takmer 320 ton, čiastočne repatriáciou zlata z cudziny.
    • Ostatné krajiny BRICS (napr. Brazília, Južná Afrika) majú menšie rezervy kvôli obmedzeným ekonomickým zdrojom alebo iným prioritám.
  3. Ekonomická sila USA:
    • USA majú najväčší nominálny HDP (27 biliónov USD v 2024) a dolár je svetovou rezervnou menou, čo im umožňuje držať veľké zlaté rezervy ako poistku proti ekonomickým šokom. BRICS krajiny, hoci predstavujú 37 % globálneho HDP (PPP), majú rôznorodé ekonomiky a menej zdrojov na nákup zlata.
  4. Geopolitické stratégie:
    • BRICS sa snažia vytvoriť alternatívny finančný systém, potenciálne s menou krytou zlatom (napr. „Unit“), no ich kombinované rezervy stále zaostávajú za USA.
    • USA využívajú svoje rezervy na posilnenie dôvery v dolár a ako nástroj v geopolitických rokovaniach (napr. sankcie).

Ekonomické a geopolitické dôsledky

  • Dominancia USA: Veľké zlaté rezervy USA podporujú stabilitu dolára, ktorý je používaný v 88 % globálnych transakcií a tvorí 58 % devízových rezerv centrálnych bánk (2024). To dáva USA výhodu v globálnej ekonomike, vrátane nižších úrokov pri požičiavaní.
  • Ambície BRICS: BRICS krajiny akumulujú zlato, aby podporili de-dolarizáciu a potenciálne vytvorili novú rezervnú menu (napr. „Unit“ krytý 40 % zlatom). Ich rezervy (21,4 % svetových) však stále nestačia na rovnocennú konkurenciu s USA, ktoré držia takmer tretinu globálneho zlata.
  • Trhové dopady: Zvýšený dopyt po zlate zo strany BRICS (najmä Číny, Ruska a Indie, ktoré boli najväčšími kupcami v 2023) tlačí cenu zlata nahor – v júni 2025 dosiahla 3 430 USD za uncu, čo je 2-násobok ceny z roku 2023.
  • Riziká: Ak by BRICS pokračovali v agresívnej akumulácii zlata, mohli by časom znížiť rozdiel, no koordinácia medzi 11 členmi je komplikovaná kvôli rozdielnym ekonomickým a politickým systémom.

Výhľad do budúcnosti

  • USA: Pravdepodobne si udržia líderstvo v zlatých rezervách, no nemusia aktívne nakupovať, keďže dolár zostáva dominantný. Ich stratégia sa zameriava na udržanie finančného vplyvu skôr než na zvyšovanie rezerv.
  • BRICS: Rusko a Čína budú pokračovať v nákupe zlata, aby posilnili svoje pozície. India a noví členovia (napr. Saudská Arábia) môžu zvýšiť rezervy, no menšie ekonomiky (Etiópia, Južná Afrika) zaostávajú. Očakáva sa, že BRICS rezervy dosiahnu 25 % svetových do roku 2030, ak budú pokračovať v súčasnom tempe.
  • Možné scenáre: Ak BRICS uvedú zlatom krytú menu, mohlo by to zvýšiť dopyt po zlate a destabilizovať dolár, no USA by pravdepodobne odpovedali clami alebo sankciami, ako to naznačil prezident Trump.

Záver

USA naozaj držia viac zlata ako všetkých 11 krajín BRICS dohromady – 8 133,5 ton verzus odhadovaných 6 900 ton. Tento rozdiel odráža historickú akumuláciu, ekonomickú silu USA a ich rolu v globálnom finančnom systéme. BRICS však rýchlo zvyšujú svoje rezervy, aby posilnili svoju nezávislosť, čo môže mať dlhodobé dopady na cenu zlata a rovnováhu moci.

Príspevok USA verzus BRICS je zobrazený ako prvý na Kryptoblog24.

Podporte SIA NEWS!

Ďakujeme za každú vašu podporu.

Zadajte platnú sumu.
Ďakujeme za vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
revolut banner

Kategórie