Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v nedeľu uviedol, že Spojené štáty sa pridávajú k výzvam pozorovateľov na úplné vyšetrenie správ o nezrovnalostiach pri voľbách v Gruzínsku. Tamojšia opozícia odmietla uznať víťazstvo vládnucej strany Gruzínsky sen, ktorá je považovaná za blízku Rusku. Informujú agentúry Reuters a AFP. „Vyzývame politických lídrov Gruzínska, aby dodržiavali zásady právneho […]
Menej ako 1 min. min.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v nedeľu uviedol, že Spojené štáty sa pridávajú k výzvam pozorovateľov na úplné vyšetrenie správ o nezrovnalostiach pri voľbách v Gruzínsku.
Tamojšia opozícia odmietla uznať víťazstvo vládnucej strany Gruzínsky sen, ktorá je považovaná za blízku Rusku. Informujú agentúry Reuters a AFP.
„Vyzývame politických lídrov Gruzínska, aby dodržiavali zásady právneho štátu, zrušili právne predpisy, ktoré oslabujú základné slobody, a spoločne riešili nedostatky vo volebnom procese,“ uviedol Blinken vo vyhlásení.
Šéf diplomacie USA poukázal na správy zahraničných a miestnych pozorovateľov o tom, že predvolebnú situáciu poznačilo kupovanie hlasov a zastrašovanie voličov zo strany Gruzínskeho sna.
Gruzínska volebná komisia oznámila, že v sobotňajších voľbách získal Gruzínsky sen vyše 54 percent hlasov. Volebný proces však sprevádzali tvrdenia o rozsiahlych podvodoch.
Opozícia odmietla uznať výsledky a najsilnejšia opozičná aliancia Koalícia za zmenu avizovala, že do nového parlamentu nezasadne.
Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová v nedeľu povedala, že jej vlasť sa stala obeťou „špeciálnej operácie“ hybridnej vojny Ruska. Vyzvala zároveň spoluobčanov, aby v pondelok večer v Tbilisi protestovali proti volebným výsledkom, ktoré označila za „totálne sfalšovanie a krádež“ ich hlasov.
Na prešetrenie nezrovnalostí okolo hlasovania vyzval v nedeľu gruzínske úrady aj predseda Európskej rady Charles Michel.
Voľby boli vnímané ako súboj medzi vládnucou stranou prehlbujúcou vzťahy s Ruskom a prozápadnou opozíciou usilujúcou sa o členstvo v EÚ.
Gruzínsko je od decembra 2023 kandidátskou krajinou. V reakcii na prijatie „zákona o zahraničných agentoch“ však Brusel v júli pozastavil prístupový proces a zmrazil desiatky miliónov eur finančnej pomoci.
