Príslušníci amerických špeciálnych síl vykonali v Indickom oceáne zásah na lodi smerujúcej z Číny do Iránu a zabavili náklad, ktorý mohol mať vojenské využitie, uviedol denník The Wall Street Journal. Podľa neho niekoľko týždňov stará operácia ukazuje, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa používa voči protivníkom na mori agresívnejšie postupy. Loď sa nachádzala niekoľko sto kilometrov od […]
Menej ako 1 min. min.
Príslušníci amerických špeciálnych síl vykonali v Indickom oceáne zásah na lodi smerujúcej z Číny do Iránu a zabavili náklad, ktorý mohol mať vojenské využitie, uviedol denník The Wall Street Journal. Podľa neho niekoľko týždňov stará operácia ukazuje, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa používa voči protivníkom na mori agresívnejšie postupy.
Loď sa nachádzala niekoľko sto kilometrov od pobrežia Srí Lanky, keď na jej palubu vstúpili vojaci špeciálnych síl a časť nákladu zabavili. Potom plavidlu dovolili pokračovať v plavbe, uviedli podľa WSJ s operáciou oboznámení činitelia. Názov lode ani jej vlastníka denník neuviedol.
Zásah bol súčasťou úsilia Pentagonu narušiť skrytú snahu Iránu získať vojenské prostriedky po tom, ako Izrael a USA počas 12-dňovej vojny tento rok v júni spôsobili značné škody jeho jadrovým a raketovým zariadeniam. Išlo o prvý známy prípad z posledných rokov, keď americká armáda zabavila náklad čínskeho pôvodu na ceste do Iránu.
Operácia sa odohrala niekoľko týždňov predtým, ako sa USA v stredu pri pobreží Venezuely zmocnili tankera používaného na prepravu ropy z Venezuely do Iránu.
Materiál zhabaný na lodi v Indickom oceáne bol podľa zdrojov WSJ takzvaného dvojitého použitia, teda na civilné aj vojenské účely. Potenciálne mohol byť využitý pre iránske konvenčné zbrane, uviedol jeden z predstaviteľov s tým, že dodávka bola zničená. Podľa iného činiteľa a osoby oboznámenej so zásahom Washington zozbieral informácie, ktoré naznačovali, že náklad bol určený pre iránsky raketový program.
Americké veliteľstvo pre Indopacifik, ktoré operáciu riadilo, odmietlo záležitosť komentovať. Hovorca iránskeho a čínskeho ministerstva zahraničia na žiadosti o vyjadrenie nereagovali.
V posledných rokoch USA zabavili niekoľko zásielok zbraní a ropy patriacich Iránu. V januári 2024 ich armáda zabavila pri pobreží Somálska súčiastky balistických striel a striel s plochou drahou letu smerujúcou k jemenským povstalcom Húsíovcom. V rokoch 2020 a 2023 tiež zásielky iránskej ropy s tým, že z nich profitovali Islamské revolučné gardy.
Čína je dlhodobo diplomatickým a ekonomickým spojencom Iránu, dováža jeho ropu a označuje americké sankcie voči Teheránu za nelegálne. Nie je však jasné, či sa dodávky pre iránsky raketový program uskutočňovali s priamym súhlasom Pekingu, uviedol WSJ.
