Spojené štáty neposkytnú štyri miliardy dolárov, ktoré v uplynulých rokoch prisľúbili fondu OSN na podporu klimatickej politiky v rozvojových krajinách. Zistil to web Politico, podľa ktorého administratíva prezidenta Donalda Trumpa o zrušení platieb informovala generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa. Ide o ďalší krok, ktorým sa súčasné vedenie USA odkláňa od skoršieho úsilia proti zmene klímy. […]
Menej ako 1 min. min.
Spojené štáty neposkytnú štyri miliardy dolárov, ktoré v uplynulých rokoch prisľúbili fondu OSN na podporu klimatickej politiky v rozvojových krajinách.
Zistil to web Politico, podľa ktorého administratíva prezidenta Donalda Trumpa o zrušení platieb informovala generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa. Ide o ďalší krok, ktorým sa súčasné vedenie USA odkláňa od skoršieho úsilia proti zmene klímy.
„Vláda Spojených štátov odvoláva všetky nezaplatené príspevky do Zeleného klimatického fondu,“ odkázal na konci januára Guterresovi nový americký minister zahraničia Marco Rubio. Správcovia fondu potvrdili, že boli o rozhodnutí informovaní. Podľa Politico dovtedy žiadna krajina prisľúbené financie pre daný mechanizmus neodvolala.
Zelený klimatický fond bol zriadený v roku 2010 s cieľom mobilizovať prostriedky, ktoré by pomohli chudobnejším krajinám pripravovať sa na dopady klimatických zmien či prechádzať na nízkoemisiu energetiku.
Washington na konci roka 2023 oznámil, že na tieto účely poskytne tri miliardy dolárov, čo zvýšilo celkový objem prisľúbených amerických peňazí na šesť miliárd. Z toho však USA skutočne poskytli len dve miliardy, čo ponechávalo nevybavené účty vo výške štyroch miliárd.
Súčasný prezident Trump takzvanú zelenú politiku odmieta a namiesto toho presadzuje ďalšie posilňovanie ťažby fosílnych palív, ktorých spaľovanie je príčinou rýchleho otepľovania globálnej klímy. Vo svojom prvom funkčnom období v rokoch 2017 až 2021 však príspevky prisľúbenej fondu OSN nezrušil, píše Politico.
Po januárovom návrate do funkcie znovu oznámil odchod USA od Parížskej klimatickej dohody, v ktorej sa krajiny zaviazali pracovať na udržaní globálneho otepľovania výrazne pod hranicou dvoch stupňov Celzia.
Tiež napríklad začal rušiť platné obmedzenia produkcie fosílnych palív a pozastavil uvoľňovanie federálnych pobrežných vôd pre výstavbu veterných elektrární.
