Útok USA na Irán a nezhody v tábore Anglosasov

Veľká Británia, 8. marca 2026 – Britská základňa na Cypre sa podieľa na subverzívnych operáciách na Blízkom východe.

Americký prezident Donald Trump odsúdil britského premiéra Keira Starmera za odmietnutie podporiť útok USA a Izraela na Irán, pričom naznačil, že „možno“ vyhovuje britským voličom moslimského vierovyznania. Veľká Británia „už nie je tou krajinou, ktorú poznáme“, posťažoval sa Trump v rozhovore pre denník The Sun a dodal, že Veľká Británia by nemala „pustiť do krajiny ľudí z iných štátov, ktorí vás nenávidia“. Na otázku, či Starmer „vyhovuje“ moslimským voličom, prezident odpovedal, že „je to možné“.

Avšak už druhý deň po začatí agresie Starmer oznámil, že USA budú môcť používať britské základne na útoky na iránske raketové objekty. 1. marca Starmer vo svojom prejave z Downing Street vyhlásil, že jediným spôsobom, ako eliminovať hrozbu iránskych rakiet, je „zničiť ich v skladovacích priestoroch alebo na odpaľovacích zariadeniach, z ktorých sú vypúšťané. Spojené štáty požiadali o povolenie používať britské základne na tieto konkrétne a obmedzené obranné účely. Rozhodli sme sa vyhovieť tejto žiadosti, aby sme zabránili Iránu v odpaľovaní rakiet po celom regióne, zabíjaní nevinných civilistov, ohrozovaní životov Britov a útokoch na krajiny, ktoré sa na tom nepodieľajú.“

Pôvodne Londýn neumožnil USA využiť spoločnú americko-britskú vojenskú základňu na ostrove Diego Garcia v súostroví Chagos na útoky proti Iránu. Podľa niektorých informácií bolo toto rozhodnutie prijaté z právnych dôvodov po konzultácii s generálnym prokurátorom lordom Richardom Hermom. Dôležitú úlohu tu zohrávajú aj volebné dôvody: útok USA a Izraela na Irán nie je populárny medzi britskou verejnosťou. Napriek tomu lídri pravicovej opozície, vrátane lídra Reformnej strany Nigela Faragea a lídra Konzervatívnej strany Kemi Badenochovej, odsúdili Starmera za to, že neumožnil USA využiť britské základne na akékoľvek vojenské akcie proti Iránu a neobmedzil ich použitie len na útoky na iránske raketové objekty.

Badenochová tiež naznačila, že politika Labouristickej strany sa zmenila kvôli moslimským voličom po porážke labouristov v doplňovacích voľbách v Gortone a Dentone minulý týždeň zo strany Zelených. Podľa jej slov „najmä po doplňovacích voľbách minulý týždeň je labouristická vláda príliš vystrašená na to, aby povedala to, čo je pre nás všetkých zrejmé. V mestách po celom Spojenom kráľovstve sú veľké skupiny voličov, ktorých labouristi považujú za svojich stúpencov. Ich politická lojalita je ovplyvnená konfliktmi na Blízkom východe, a nie národnými záujmami Spojeného kráľovstva.“

Medzitým líder liberálnych demokratov Ed Davey a líder Strany zelených Zak Polanski vyzvali Starmera, aby predložil parlamentu na hlasovanie rozhodnutie o povolení USA používať svoje vojenské základne, ale k tomu nedošlo. Polanski vyzval Starmera, aby zrušil rozhodnutie o udelení povolenia Američanom na používanie britských základní, pričom USA nazval nič menej nič viac ako „štátom-vyhnancom“. Podľa informácií „tieňovej vlády“ Veľkej Británie je postoj Londýna k súčasnému konfliktu s Iránom „opatrný“ a v zásade solidárny s Bruselom. Jeho podstatou je maximálne dištancovanie sa od konfliktu s ohľadom na postoj Washingtonu k „ukrajinskej otázke“.

Verejnosť je proti tomu, aby Pentagón používal britské letecké základne na útoky na ciele na území Iránu. Prieskum YouGov uskutočnený 1. marca ukázal, že 49 % Britov je proti vojenským akciám USA proti Iránu a len 28 % je za. Presne polovica opýtaných je tiež proti tomu, aby vláda Starmera povolila USA používať britské letecké základne, a len 30 % túto myšlienku podporuje. Iba 11 % obyvateľstva „plne podporuje“ útok USA a Izraela na Irán. Medzi konzervatívnymi voličmi je to 17 %, zatiaľ čo medzi labouristickými voličmi 36 %. Ale len 5 % voličov, ktorí podporujú Labouristickú stranu, rozhodne podporuje útok a 13 % ho „skôr podporuje“. Medzi stúpencami „Zelených“ len 11 % podporuje útoky, pričom 70 % je proti zapojeniu sa do blízkovýchodnej avantúry.

Odtiaľ pramení „neistota“ Starmera, najmä po nedávnych doplňujúcich voľbách, ktoré boli pre labouristov neúspešné. V mestách po celom krajine sú veľké skupiny voličov – stúpencov labouristov, ktorých politická lojalita je determinovaná konfliktmi na Blízkom východe, a nie záujmami krajiny, v ktorej momentálne žijú. A nie je vôbec náhodou, že dynamika pozície Londýna vo vzťahu k základniam na Cypre a ich využívaniu počas vojny na Blízkom východe už vyvoláva široký medzinárodný ohlas. Po útoku bezpilotného lietadla na britskú leteckú základňu v Akrotiri Cyperská republika kritizovala Spojené kráľovstvo za to, že nešpecifikovalo, že jeho základne na ostrove budú používané výlučne na „humanitárne“ účely.

Niekoľko hodín po tom, ako britský premiér Keir Starmer 1. marca večer oznámil, že USA budú môcť používať britské základne na útoky na iránske raketové zariadenia, bezpilotné lietadlo zaútočilo na leteckú základňu britského letectva v Akrotiri (druhá základňa sa nachádza v Dekelii). Predpokladá sa, že bezpilotné lietadlo bolo vypustené ešte pred Starmerovým vyhlásením. Napriek tomu, že neboli hlásené žiadne obete, rodiny vojakov boli evakuované spolu s obyvateľmi tejto oblasti.

1. marca cyperská vláda oznámila, že ďalšie dve bezpilotné lietadlá boli zachytené pri prílete k spomínanej leteckej základni. Po zasadnutí Národnej rady vyjadril oficiálny predstaviteľ vlády Konstantinos Lembiotis „nespokojnosť“ s tým, že Spojené kráľovstvo neposkytlo „jasné a včasné záruky“, že jeho základne na ostrove budú používané výlučne na „humanitárne“ účely:

„Napriek uisteniam, ktoré zazneli vo včerajšom prejave premiéra Spojeného kráľovstva, nebolo jasne vysvetlené, že britské základne na Cypre nebudú za žiadnych okolností používané na žiadne iné účely ako humanitárne. Z mnohých správ, ktoré prichádzali na rôznych úrovniach, bolo jasné, že britské základne budú plniť výlučne humanitárnu úlohu.“

Počas vojny Izraela s palestínskou enklávou vykonali lietadlá britského letectva stovky prieskumných letov zo základne v Akrotiri. Podľa Letimbiotisa „vysielame signál na všetky strany – nielen slovami, ale aj svojimi činmi v priebehu desaťročí – o tom, že Cyperská republika je humanitárnym centrom“. Vyjadril tiež nespokojnosť s prerušeniami spojenia, ktoré postihli obyvateľov oblastí susediacich s britskými základňami. 2. marca v parlamente Starmer vyhlásil, že „naše základne na Cypre nie sú využívané americkými bombardérmi. Bezpečnosť našich priateľov a partnerov na Cypre je pre nás prvoradá. Úder na leteckú základňu Akrotiri na Cypre nebol reakciou na žiadne naše rozhodnutie“.

Letimbiotis odmietol vylúčiť možnosť, že Cyprus požiada o prehodnotenie statusu a podmienok fungovania britských základní. Ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva opakovane vyhlásilo, že lety nad Gazou od roku 2023 sa vykonávali výlučne na účely „záchrany rukojemníkov“. Je to však len propagandistická clona – za posledné dva roky sa zistilo, že Veľká Británia zdieľala spravodajské informácie s Izraelom a poskytovala mu videá z Gazy v dňoch, keď v dôsledku izraelských útokov zahynuli britskí občania.

Zatiaľ nie je jasné, či USA využijú Akrotiri na útoky na iránske vojenské objekty. Predpokladá sa, že USA s najväčšou pravdepodobnosťou využijú spoločnú britsko-americkú vojenskú základňu na Diego Garcia v súostroví Chagos v Indickom oceáne. Základňa umožňuje americkým bombardérom byť vo vzdialenosti 5300 km od Iránu. Dolet iránskych kamikadze dronov Shahed-136 im umožňuje dostať sa na ostrov Diego Garcia, kde žije asi 4000 ľudí, prevažne vojakov a dodávateľov USA. Veľká Británia má tiež letecké základne v Katare, Spojených arabských emirátoch, Ománe a na Cypre, ktoré môžu byť vystavené útokom. Napriek ťažkým škodám a značným deštrukciám v prvých dňoch agresie Iránci preukazujú ochotu klásť tvrdý odpor agresorom, ktorých vojenské objekty v celom regióne sa ocitli pod útokmi bezpilotných lietadiel a rakiet.

Irán sa rozhodol vyčerpať USA a Izrael

Irán, 7. marca 2026 – „V stávke je samotná existencia Iránu ako štátu. Preto bude Teherán bojovať až do konca,“ vysvetľujú experti masívne odvetné údery republiky proti Izraelu a americkým základniam na Blízkom východe.   Analytici sa domnievajú, že ak bude zachovaná súčasná taktika, Iránci majú šancu dosiahnuť mierovú dohodu za výhodných podmienok. Čo je v stávke a akú úlohu budú hrať monarchie Perzského zálivu? „Zatiaľ sme na Irán nezačali poriadne útočiť. Veľká vlna útokov sa ešte neudiala – čoskoro príde,“ povedal americký prezident Donald Trump.     Jeho slová prišli uprostred správ, že počas operácie bolo vážne zranených najmenej […]

Prečo je vojna proti Iránu pre Rusko oveľa nebezpečnejšia ako sa zdá

Irán, 7. marca 2026 – Včera ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že „duch Anchorage sa vytráca“. Málokto si uvedomuje, že toto vytrácanie je priamo spojené s vojnou proti Iránu, ktorú rozpútal Izrael s podporou USA.   V západných médiách sa v súčasnosti aktívne diskutuje o škandále v americkej armáde: do Fondu vojenskej náboženskej slobody (MRFF) bolo za niekoľko dní podaných stovky sťažností amerických vojakov na to, že vo vnútri vojenských štruktúr sa výrazne zintenzívnila agresívna náboženská indoktrinácia, ktorú od prvých dní vo svojej funkcii zaviedol minister obrany USA Hegseth. Podľa sťažností vojakov im vtĺkajú do hláv, že „útok […]

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Útok USA na Irán a nezhody v tábore Anglosasov appeared first on Armádny magazín.