Po roku 2028 by už kohézne financovanie mohlo fungovať podobne ako peniaze z Plánu obnovy: členské štáty by ho dostali len výmenou za reformy. O zmene uvažuje Európska komisia, súhlasiť s ňou budú musieť aj členské štáty. Text je súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, ktorý pripravuje EURACTIV Slovensko pre Denník N. O dokumente, ktorý mala […]
Menej ako 1 min.
min.
Po roku 2028 by už kohézne financovanie mohlo fungovať podobne ako peniaze z Plánu obnovy: členské štáty by ho dostali len výmenou za reformy. O zmene uvažuje Európska komisia, súhlasiť s ňou budú musieť aj členské štáty.
Text je súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, ktorý pripravuje EURACTIV Slovensko pre Denník N.
O dokumente, ktorý mala v stredu prijať Európska komisia, informuje portál Politico. O tejto alternatíve sa však hovorí v expertných kruhoch už dlhšie ako o spôsobe posilnenia efektívnosti kohéznej politiky.
Zatiaľ ide o interný dokument, nie oficiálny návrh. Ten pripraví Komisia aj na základe reakcií, zmenu by museli schváliť aj členské štáty.
O čo ide
V súčasnosti je čerpanie kohéznych peňazí podmienené podmienkami takzvanej Partnerskej dohody, ktorú podpisuje krajina s Európskou komisiou. Detaily čerpania popisujú operačné programy. V minulosti ich mávalo Slovensko niekoľko, pre obdobie 2021 – 2027 však vytvorilo len jeden Program Slovensko. V týchto dokumentoch sa krajina zaväzuje k použitiu peňazí na konkrétne oblasti, netýka sa to však priamo širších hospodárskych politík.
Okrem toho je čerpanie kohéznych peňazí podmienené funkčnými mechanizmami právneho štátu.
Nový systém by mal fungovať podobne ako čerpanie peňazí z Plánu obnovy. V jeho prípade sa vlády zaviazali ku konkrétnym reformám (napr. v ochrane národných parkov), k investíciám (napr. do elektrifikácie verejnej dopravy) či výstupom (napr. počet zateplených budov).
Plnenie sľubov je pravidelne kontrolované, vlády dostávajú peniaze po čiastkach, keď splnia stanovené míľniky. Zároveň platí podmienenie čerpania právnym štátom.
Komisia nechce tento model úplne replikovať. V dokumente sa píše o potrebe silnejšieho zapojenia miestnych komunít a zainteresovaných strán, napríklad pri príprave zoznamu sľúbených reforiem. Zdôrazňuje aj potrebu prísnejších kontrolných systémov.
Prečo je to dôležité
V tomto programovom období (2021 – 2027) dáva EÚ do kohézie 392 miliárd eur, asi tretinu celkového rozpočtu. Slovensko môže čerpať takmer 13 miliárd. Kohézna politika však čelí kritike pre neefektívnosť: štáty používajú európske peniaze na suplovanie národných výdavkov, nie spoločné európske priority, investície nedosahujú sľúbené efekty.
Silnejšia kondicionalita a prepojenie poskytnutia európskych peňazí s reformami, ako to je pri Plánoch obnovy, by mohla posilniť efektívnosť Kohéznej politiky. Môže tiež pomôcť prekonať rastúcu neochotu hlavných prispievateľov do európskeho rozpočtu posielať peniaze do chudobnejších krajín.
Priebežná kontrola a povinnosť spĺňať míľniky skôr zabezpečia, že sa vlády budú správať podľa dohodnutých pravidiel – vrátane dodržiavania štandardov právneho štátu.
Je to dôležité aj v kontexte ďalšieho rozširovania Únie o krajiny západného Balkánu a východnej Európy.
Problémom môže byť praktická implementácia. Podľa kritikov bude prísnejšia kontrola znamenať viac byrokracie a pomalší tok potrebných investícií. Vlády, ktoré budú musieť zmeny schváliť, sa tiež môžu obávať, že stratia kontrolu nad dôležitou časťou verejných peňazí.
Čo bude nasledovať
Akékoľvek zmeny by sa týkali až ďalšieho sedemročného rozpočtového cyklu, ktorý začne v roku 2028. Reforma kohéznej politiky bude súčasťou diskusie o budúcom európskom rozpočte. Tá by sa mala spustiť na budúci rok.
Keď Komisia zmenu oficiálne navrhne, bude potrebovať jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov.
