V stredu 17. januára 2024 sa v Domove dôchodcov a sociálnych služieb v Žiari nad Hronom uskutočnilo slávnostné stretnutie so storočným jubilantom Štefanom Schmidtom. Pri tejto príležitosti mala príhovor aj poslankyňa mestského zastupiteľstva Jela Šuleková, ktorá spoločne so Silviou Hlôškovou, odbornou pracovníčkou pre Zbor pre občianske záležitosti odovzdala jubilantovi kyticu a darčekový kôš. Zároveň sa […]
2 min.
V stredu 17. januára 2024 sa v Domove dôchodcov a sociálnych služieb v Žiari nad Hronom uskutočnilo slávnostné stretnutie so storočným jubilantom Štefanom Schmidtom. Pri tejto príležitosti mala príhovor aj poslankyňa mestského zastupiteľstva Jela Šuleková, ktorá spoločne so Silviou Hlôškovou, odbornou pracovníčkou pre Zbor pre občianske záležitosti odovzdala jubilantovi kyticu a darčekový kôš. Zároveň sa podpísal do Pamätnej knihy.
Štefan Schmidt sa narodil 25. decembra 1923 v Banskej Hodruši a v Banskej Štiavnici absolvoval Štátnu priemyselnú školu so zameraním na rezbárstvo a spracovanie dreva. Prijali ho taktiež aj na umeleckú školu v Nemecku, no osud zasiahol a musel narukovať. Jeho plány do budúcnosti tak stroskotali.
Svoj domov našiel v Žiari nad Hronom
Na vojne zneškodňoval zamínované oblasti a neraz bol svedkom toho, ako si táto nebezpečná práca vyžiadala životy jeho spolubojovníkov. Po vojne sa zamestnal v Považskej Bystrici, kde sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Júliou. Po sobáši býval istý čas v Hodruši, ale nakoniec svoj domov našiel v Žiari nad Hronom, kde spoločne s manželkou vychovávali tri deti – syna Petra a dcéry Jarku a Ivetku.
Jeho pracovným pôsobiskom sa stalo vtedajšie Okresové osvetové stredisko, kde pracoval ako výtvarník. Vo voľnom čase sa venoval fotografovaniu, ktoré sa stalo jeho vášňou. S fotoaparátom prešiel množstvo slovenských hôr a dolín. Najviac ho uchvátila Banská Štiavnica, Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy a celý kraj. Stal sa uznávaným fotografom v meste a v okrese.
Bol vášnivý fotograf
Jeho fotografie krajiniek, umelecké portréty a fotografie faktu ste mohli vidieť v množstve publikácií a kalendárov. V nich venoval množstvo priestoru aj mestu Žiar nad Hronom. Každú významnú udalosť zachytil prostredníctvom svojich fotografií. V roku 2001 bol ocenený Cenou primátora mesta za obetavú a tvorivú prácu v oblasti umeleckej a dokumentačnej fotografie.
V súčasnosti je tretí rok obyvateľom domova dôchodcov a má päť vnukov a sedem pravnukov. Srdce fotografa v ňom však stále zostalo a kedykoľvek si povzdychne s tým, že by chcel mať fotoaparát pri sebe.
Aj počas stretnutia sa Štefan držal v dobrej nálade, hovoril, že niekoľkokrát ušiel hrobárovi z lopaty, keď mal zápal pľúc. „Dôležité je, že stále máme smiech,” povedal Štefan a hovorí, že zostal tak dlho silný preto, lebo v hore objímal buky.
Taktiež dodal, že to ešte musí vydržať aspoň do 107 rokov. A aké je tajomstvo jeho dlhovekosti? „Ani cigarety, ani do pohárika,” povedal. Dokonca nepije ani kávu. Jednu neresť však predsa len má a síce, že miluje čokoládu.
(kh)
