Slovenský trh s čerpadlami podržali firmy – čoraz viac využívajú čerpadlá vzduch – vzduch, ktorými riešia naraz vykurovanie a chladenie. Zároveň nemajú dotované ceny energií ako domácnosti, čo znižuje cenu elektriny a zvyšuje návratnosť technológie. Predaj tepelných čerpadiel v Európe posledné dva roky klesá – kým v roku 2022 zažilo odvetvie rozkvet a predalo sa […]
Menej ako 1 min. min.
Slovenský trh s čerpadlami podržali firmy – čoraz viac využívajú čerpadlá vzduch – vzduch, ktorými riešia naraz vykurovanie a chladenie. Zároveň nemajú dotované ceny energií ako domácnosti, čo znižuje cenu elektriny a zvyšuje návratnosť technológie.
Predaj tepelných čerpadiel v Európe posledné dva roky klesá – kým v roku 2022 zažilo odvetvie rozkvet a predalo sa 2, 8 miliónov kusov, v roku 2023 to už bolo iba 2, 6 milióna.
Vlani bol prepad ešte strmší – Európska asociácia tepelných čerpadiel (EHPA) hlási len dva milióny predaných tepelných čerpadiel. To v číslach znamená, že v roku 2024 sa v 13 krajinách, ktoré tvoria približne 85 percent európskeho trhu, predalo medziročne o 23 percent tepelných čerpadiel menej.
Trend do určitej miery kopíruje aj slovenský trh – tepelné čerpadlá ako sú vzduch-voda, ktoré si primárne kupujú domácnosti zaznamenali minulý rok pokles o viac ako 30 percent.
Podľa Vladimíra Orovnického zo Slovenského zväzu pre chladenie, klimatizáciu a tepelné čerpadlá za to môže viac faktorov – eurofondové dotácie na ich kúpu naštartovali až v polovici minulého roka, úlohu zohrávajú aj zastropované ceny energií pre domácnosti, čo znevýhodňuje cenu elektriny oproti cene zemného plynu.
K tomu sa pridáva aj prepad v stavebnom sektore. Výstavba rodinných domov sa podľa portálu ASB na Slovensku od druhého štvrťroka 2023 spomalila a celkový počet dokončených rodinných domov vlani medziročne klesol až o 10 percent, najhlbšie od roku 2008. Keďže tepelné čerpadá si ľudia inštalujú hlavne do nových rodinných domov, menej dokončených novostavieb znamená podľa Orovnického aj menej predaných tepelných čerpadiel.
Trh drží záujem firiem
Pokles v rezidenčnom sektore na Slovensku však vyrovnali firmy, ktoré si do svojich prevádzok, či už ide o obchodné alebo administratívne priestory, inštalovali tepelné čerpadlá typu vzduch-vzduch. Ich predaj medziročne vystrelil z 1793 predaných kusov v roku 2023 na viac ako 7 tisíc v roku 2024.
Čerpadlá vzduch-vzduch získavajú 80 percent energie zo vzduchu a zvyšných 20 percent získava z elektrickej energie. Interiér je tak vyhrievaný fúkaním teplého vzduchu.
Okrem toho, že sú lacnejšie než ostatné typy čerpadiel a pomerne jednoduché na inštaláciu, firmy sú podľa Orovnického motivované ich inštalovať aj preto, že ich okrem vykurovania môžu využívať aj na chladenie priestorov. Práve chladenie priestorov je pre rýchle postupujúcu zmenu klímy čoraz dôležitejšie komfort pre zamestnancov či už v obchodoch alebo v kanceláriách.
Firmy nemajú dotované ceny energií
Kľúčovým faktorom, pri ktorom sa čerpadlá domácnostiam a firmám oplatia, je konkurencieschopná cena elektriny v porovnaní s plynom. To znamená, že pre masívne uplatnenie tepelných čerpadiel, ktoré plánuje Európska únia, by mala byť elektrina maximálne 2,5-krát drahšia ako plyn, konštatujú analytici think tanku Európskej komisie JRC.
Hoci čerpadlá vyrábajú teplo aj chlad zo vzduchu, zeme alebo z vody, teda „zadarmo“, na svoj chod potrebujú približne 20 až 25 percent elektrickej energie. Vysoké ceny elektriny v porovnaní s plynom sú podľa siete Európskej spotrebiteľskej organizácie (BEUC) významnou prekážkou prijatia tepelných čerpadiel ako trvalo udržateľného riešenia vykurovania. Predražujú totiž prevádzku tepelných čerpadiel a odrádza spotrebiteľov od ich kúpy.
Nepomer medzi cenou plynu a elektriny zosilňuje aj dotácie cien plynu a elektrinu, ktoré vláda odsúhlasila aj na tento rok.
V rokoch 2023 bolo podľa experta na dekarbonizáciu Milana Zvaru na priame a nepriame dotácie na fosílne palivá a elektrinu použitých 3,064 miliardy eur.
Keďže elektrina je z väčšej časti vyrobená na Slovensku nízkoemisným spôsobom, väčšina dotácií išla buď do zemného plynu, alebo do výroby tepla (ktoré je z veľkej časti vyrábané z fosílnych palív).
S tým súhlasí aj Orovnický – zastropovania cien v sektore domácností znamená podľa neho v podstate dotáciu na plyn a plynové vykurovanie. Keďže firmy zastropované ceny energií nemajú, rozdiel medzi cenou elektriny a plynu nie je taký veľký ako pri domácnostiach. To podľa neho nahráva finančnej návratnosti čerpadiel v komerčnom sektore.
