V Iraku sa dnes konajú voľby, v ktorých voliči vyberajú 329 členov nového parlamentu. Hlasovanie sa má skončiť o 18:00 miestneho času (16:00 SEČ) a prvé výsledky sa očakávajú v priebehu 24 hodín po zatvorení volebných miestností, uviedla agentúra AFP. Podľa agentúry Reuters bude oznámenie konečných výsledkov zrejme záležitosťou niekoľkých dní. Premiér Muhammad Sudání sa […]
Menej ako 1 min. min.
V Iraku sa dnes konajú voľby, v ktorých voliči vyberajú 329 členov nového parlamentu. Hlasovanie sa má skončiť o 18:00 miestneho času (16:00 SEČ) a prvé výsledky sa očakávajú v priebehu 24 hodín po zatvorení volebných miestností, uviedla agentúra AFP. Podľa agentúry Reuters bude oznámenie konečných výsledkov zrejme záležitosťou niekoľkých dní.
Premiér Muhammad Sudání sa usiluje o druhé funkčné obdobie. Predpokladá sa, že jeho blok získa v novom parlamente najviac kresiel, ale nie väčšinu, čo by mohlo viesť k dlhým rokovaniam medzi šiitskými a sunnitskými stranami o rozdelení vládnych funkcií a výbere premiéra, poznamenal Reuters.
Voľby v Iraku sú čoraz častejšie poznačené nízkou volebnou účasťou. Mnohí voliči stratili dôveru v systém a mnohí Iračania sa sťažujú na všadeprítomnú korupciu, zlé služby a nezamestnanosť.
Analytici predpokladajú, že pri dnešných voľbách účasť klesne pod rekordne nízku laťku z roku 2021, keď prišlo hlasovať 41 percent voličov. V spoločnosti silnie rozčarovanie a voľby navyše bojkotuje vplyvný šiitský duchovný Muktada Sadra, ktorý má státisíce priaznivcov.
Nízka účasť podľa niektorých komentárov môže ďalej narušiť dôveru v systém, o ktorom kritici tvrdia, že prospieva hŕstke ľudí, ale väčšinu z 21 miliónov voličov zanedbáva.
Budúca vláda sa tiež bude musieť hľadať rovnováhu medzi vplyvom USA a Iránu a pritom zvládnuť desiatky ozbrojených skupín. Tie majú blízko k Teheránu a zodpovedajú sa skôr vlastným lídrom ako štátu, zatiaľ čo Washington žiada rozpustenie týchto milícií.
Nová vláda bude tiež čeliť tlaku, aby dosiahla zlepšenie každodenného života a zabránila tomu, aby sa verejná nespokojnosť s korupciou preliala do nepokojov, ako sa to stalo v rokoch 2019 a 2020.
Slobodné voľby sa v Iraku konajú od roku 2005, po tom, čo bol pri americkej invázii v roku 2003 zvrhnutý režim diktátora Saddáma Husajna. Hlasovanie ale opakovane poznačilo sektárske násilie a bojkotovali ich sunnitskí moslimovia, pretože Husajnov pád umožnil, aby politiku ovládli predtým utláčaní väčšinoví šiiti.
Sektárstvo síce z veľkej časti ustúpilo, najmä medzi mladými Iračanmi, zostáva ale zakotvené v politickom systéme, ktorý rozdeľuje dôležité funkcie medzi šiitmi, sunnitami, Kurdmi, kresťanmi a ďalšie etnické a náboženské skupiny. V rámci sektárskej deľby moci v Iraku bude premiérom šiita, predsedom parlamentu sunnita a prezidentom Kurd, dodal Reuters.
