Latinská Amerika zažila v tomto roku na politickej scéne obrat doprava, vo voľbách mnohí voliči preferovali silných lídrov, ktorí im sľúbili rýchle riešenia a lepšiu bezpečnosť. Výrazne väčší vplyv v tomto regióne oproti predchádzajúcim rokom presadzujú Spojené štáty, ktorých prezident Donald Trump tam podľa niektorých razí politiku prezývanú novinármi Donroeova doktrína, podľa kombinácie jeho mena […]
4 min.
Latinská Amerika zažila v tomto roku na politickej scéne obrat doprava, vo voľbách mnohí voliči preferovali silných lídrov, ktorí im sľúbili rýchle riešenia a lepšiu bezpečnosť.
Výrazne väčší vplyv v tomto regióne oproti predchádzajúcim rokom presadzujú Spojené štáty, ktorých prezident Donald Trump tam podľa niektorých razí politiku prezývanú novinármi Donroeova doktrína, podľa kombinácie jeho mena a Monroeovej doktríny z 19. storočia, a snaží sa tak zvýšiť vplyv Washingtonu na západnú pologuľu.
Latinská Amerika sa posúva doprava, Čile si zvolilo krajne pravicového prezidenta
„Po dlhom období ľahostajnosti sa Washington vrátil k vlastnej pologuli, kde sa zameriava na migráciu a bezpečnosť, a o niečo menej na sociálno-ekonomický a demokratický rozvoj,“ povedal serveru televízie Deutsche Welle (DW) mexický politológ Francisco Valdés-Ugalde.
„Latinská Amerika je opäť považovaná za exkluzívnu sféru vplyvu USA, v snahe získať zdroje a obmedziť vplyv Číny,“ myslí si ekvádorský sociológ Franklin Ramírez Gallegos.
Pôvod amerických problémov
Podľa serveru BBC Mundo Trump vidí v Latinskej Amerike pôvod mnohých problémov, ktorým čelia Spojené štáty. Ide najmä o nelegálnu migráciu a drogy – takmer všetok kokaín v USA pochádza z Kolumbie, Peru a Bolívie.
Najviditeľnejšou súčasťou Donroeovej doktríny je teraz Trumpova politika voči Venezuele. Najväčšie nasadenie americkej armády v Karibiku za niekoľko desaťročí so zdôvodnením boja proti obchodu s drogami má zrejme za cieľ zvrhnúť autoritársky režim venezuelského ľavicového prezidenta Nicolása Madura. Podľa agentúry Bloomberg môže byť aj predstupňom k podobnému nátlaku na komunistický režim na Kube. V oboch prípadoch zohráva veľkú úlohu aj americký minister zahraničia Marco Rubio, syn kubánskych emigrantov s úzkymi väzbami na kubánsku a venezuelskú opozíciu.
Trumpova zahraničná politika v Latinskej Amerike spočíva aj v otvorenom zasahovaní do volebných kampaní. Tento rok v novembri napríklad Trump vyhlásil, že USA obmedzia pomoc Hondurasu, ak v prezidentských voľbách nevyhrá pravicový politik Nasry Asfura. Potom Trump udelil milosť honduraskému exprezidentovi Juanovi Orlandovi Hernándezovi, ktorý je z Asfurovej politickej strany a ktorý bol vlani v USA odsúdený na 45 rokov väzenia za podiel na obchode s drogami. Počas sčítania hlasov, ktoré ešte neskončilo, tiež americká vláda zamietla víza dvom ľavicovým volebným úradníkom v Hondurase.
Tento rok v októbri pred čiastočnými parlamentnými voľbami v Argentíne Trump pohrozil, že ak voľby nevyhrá prezident Javier Milei, Spojené štáty nebudú k Argentíne, ktorá patrí k najzadlženejším krajinám sveta, tak štedré.
Polovica napravo, polovica naľavo
Latinská Amerika zažila tento rok viaceré prezidentské voľby, v ktorých pravicový kandidát porazil ľavicového – V Bolívii pravicový prezident Rodrigo Paz ukončil 20-ročnú vládu ľavice a Čile bude mať od marca krajne pravicového prezidenta Josého Antonia Kasta, ktorý vo voľbách porazil komunistickú kandidátku a vystrieda v najvyššom úrade ľavicového Gabriela Borica.
„Niet pochýb, že Kast bude mať úzke väzby s (prezidentom) Mileiom,“ povedala serveru DW politologička Claudia Heissová z Čilskej univerzity. Podľa nej môže spolupráca týchto dvoch Trumpových obdivovateľov ovplyvniť aj čínske investičné pôsobenie v Južnej Amerike.
Pravica teraz vládne zhruba v polovici krajín regiónu, ale dve najväčšie latinskoamerické krajiny Mexiko a Brazília majú vlády ľavicové. Na budúci rok sa však konajú prezidentské voľby v Kostarike, Kolumbii, Peru a práve aj v Brazílii. V najľudnatejšej krajine regiónu síce zatiaľ prieskumy naznačujú víťazstvo ľavice, voľby tam však budú až v októbri a situácia by sa mohla obrátiť vďaka oživeniu pravice po tohtoročnom odsúdení krajne pravicového exprezidenta Jaira Bolsonara na trest väzenia za pokus o štátny prevrat.
V Kolumbii, kde vládne teraz prvý ľavicový prezident v histórii krajiny Gustavo Petro, bude podľa politologičky Florencie Rubiolovej z argentínskej Univerzity 21. storočia výsledok volieb v polovici roka závisieť od toho, ako dopadne Trumpova akcia voči Venezuele.
Pravicoví kandidáti, ktorí tento rok bodovali v Latinskej Amerike vo voľbách, podľa argentínskeho politológa Sebastiána Dabreincheho využili frustráciu verejnosti a sľúbili tvrdé kroky proti zločineckým gangom. Tie sú dlhodobým problémom regiónu a ich pôsobenie presahuje hranice jednotlivých krajín. Okrem obchodu s drogami zarábajú na nelegálnej ťažbe či pašovaní migrantov a zbraní.
Ďalší argentínsky politológ Andrés Malamud sa ale domnieva, že pravicoví kandidáti tento rok v regióne nezvíťazili kvôli svojej politickej orientácii, ale jednoducho preto, že voliči chceli zmenu. „Ľavicové vlády nesplnili ich sľuby, tak hlasovali za pravicu,“ myslí si Rubiolová.
