V najnovšej správe Európskej komisie o právnom štáte, ktorú zverejnili v utorok, sa zdôrazňuje, že v Maďarsku nedošlo k žiadnemu pokroku v predtým identifikovaných problémových oblastiach. S odvolaním sa na port 444.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti. Správa vyvoláva obavy vo viacerých kľúčových oblastiach právneho štátu, pričom zdôrazňuje otázky nezávislosti súdnictva, boja proti korupcii, […]
Menej ako 1 min. min.
V najnovšej správe Európskej komisie o právnom štáte, ktorú zverejnili v utorok, sa zdôrazňuje, že v Maďarsku nedošlo k žiadnemu pokroku v predtým identifikovaných problémových oblastiach. S odvolaním sa na port 444.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Správa vyvoláva obavy vo viacerých kľúčových oblastiach právneho štátu, pričom zdôrazňuje otázky nezávislosti súdnictva, boja proti korupcii, médií a demokracie.
Nezávislosť súdnictva
V správe sa konštatuje, že problematickou ostáva nezávislosť súdnictva. Národnej súdnej rade bola opakovane odopretá možnosť konzultovať legislatívne zmeny týkajúce sa vymenovania a povyšovania sudcov, a to aj napriek tomu, že je to povinné. Vláda prijala zákon o súdoch a súvisiaci ústavný dodatok napriek tomu, že NCJ s jeho obsahom nesúhlasila.
Tieto nariadenia zvýšili minimálny vek pre vymenovanie sudcov a zmenili aj ďalšie podmienky. V správe sa uvádza, že transparentnosť prideľovania prípadov sa na súdoch nižšej inštancie nezlepšila, ale na Najvyššom súde (Kúria) áno.
Eurokomisia vyjadruje znepokojenie z toho, že sudcovia sú pod tlakom v rámci inštitucionálneho systému, najmä keď sa otázka nezávislosti súdnictva nastolí na interných fórach. Zdôrazňuje, že predseda Kúrie András Zs. Varga verejne spochybňuje legitimitu členov Národnej súdnej rady a kritizuje sudcov, ktorí sa stavajú proti vládnym opatreniam oslabujúcim nezávislosť súdnictva. Súbežne s tým sú vraj bežnou praxou aj ohováračské kampane proti sudcom.
Pod tlakom Európskej komisie vláda zaviedla niektoré protikorupčné predpisy a hospodárska súťaž vo verejnom obstarávaní sa zlepšila. Napriek tomu vo vyšetrovaní prípadov korupcie na vysokých miestach a v súvisiacich trestných konaniach a rozsudkoch stále nedochádza k žiadnemu pokroku.
V správe sa píše, že financovanie strán a kampaní zostáva nepriehľadné. Predpisy upravujúce majetkové priznania členov parlamentu sú nedostatočné a nikto nekontroluje, či poslanci tieto dokumenty vyplnili pravdivo, konštatuje eurokomisia.
Regulácia výdavkov
V oblasti plurality médií správa konštatuje, že Budapešť zatiaľ nemá naplánované žiadne opatrenia na reguláciu štátnych výdavkov na reklamu, zaručenie skutočnej nezávislosti Mediálneho úradu, ba ani na zabezpečenie redakčnej a finančnej nezávislosti verejnoprávnych médií. Mediálny úrad naďalej pozostáva iba z členov nominovaných vládnucou stranou a jeho rozhodnutia sú netransparentné a politicky motivované. Verejnoprávne médiá sú síce podľa mediálneho zákona nezávislé, ale v skutočnosti sú pod kontrolou vládnucej strany, tvrdí Eurokomisia.
Novinári naďalej čelia vážnym prekážkam vo svojej práci. Prístup k informáciám je čoraz ťažší a rozsah verejne dostupných údajov sa zúžil – hoci sa zrýchlil počet súdnych sporov o zverejnenie údajov vo verejnom záujme.
Fyzické násilie voči novinárom síce v Maďarsku nie je, ale sú vystavení iným formám nátlaku, ako sú napríklad ohováračské kampane. V správe sa konkrétne spomínajú vyšetrovania, ktoré začal Úrad na ochranu suverenity, a skutočnosť, že niektoré médiá sa nesmú zúčastňovať na podujatiach, ktoré sú v zásade verejné.
Eurokomisia ďalej Budapešti vyčíta, že vláda naďalej vo veľkej miere využíva svoje mimoriadne právomoci v rámci vyhláseného stavu núdze pre vojnu na Ukrajine, ktoré jej umožňujú schvaľovať zákony obchádzajúc parlament.
To podľa správy podkopáva právnu istotu. Zahraničné spoločnosti často zápasia s reguláciami, ktoré sú pre ne nevýhodné, a vláda okrem iného poškodzuje ich konkurencieschopnosť a znižuje právnu istotu prostredníctvom selektívnych rozhodnutí orgánov hospodárskej súťaže.
Vláda tiež podľa správy brzdí prácu organizácií občianskej spoločnosti a lídri mimovládnych organizácií sú pravidelne terčom jej útokov. Eurokomisia v tejto súvislosti pripomenula aj zatiaľ odložený návrh zákona o „ochrane suverenity“, ktorý by znemožnil činnosť organizáciám, ktoré vláda klasifikuje ako rizikové.
