⏱️ Čas čítania: 3 min (545 slov) V Mjanmarsku sa v nedeľu začala prvá z troch fáz volieb do momentálne rozpusteného dvojkomorového parlamentu. Ide o prvé voľby od vojenského prevratu v roku 2021. Kritici vrátane OSN a niektorých západných krajín ich označujú za podvod, ktorého cieľom je udržať armádu pri moci a vytvoriť ilúziu jej […]
Menej ako 1 min.
min.
⏱️ Čas čítania: 3 min (545 slov)
V Mjanmarsku sa v nedeľu začala prvá z troch fáz volieb do momentálne rozpusteného dvojkomorového parlamentu. Ide o prvé voľby od vojenského prevratu v roku 2021. Kritici vrátane OSN a niektorých západných krajín ich označujú za podvod, ktorého cieľom je udržať armádu pri moci a vytvoriť ilúziu jej legitimity, informujú svetové agentúry.
Prečo voliči bojkotujú prvé voľby v Mjanmarsku po piatich rokoch?
Armáda sa chopila moci po prevrate 1. februára 2021 a zosadení líderky Aun Schan Su Ťij. Odvtedy sa Mjanmarsko zmieta v občianskej vojne, ktorá si vyžiadala tisíce mŕtvych. Junta sa usiluje potlačiť ozbrojený odpor Ľudových obranných síl (PDF), ako aj etnických ozbrojených skupín.
Hlasovanie vo všeobecných voľbách prebieha v troch fázach. Prvé – nedeľňajšie – kolo sa koná v 102 z 330 okresov Mjanmarska. Druhá fáza sa uskutoční 11. januára a tretia 25. januára. Definitívne výsledky by mali byť oznámené do februára.
O kreslá v štátnych a regionálnych parlamentoch sa uchádza viac než 4800 kandidátov z 57 strán. Z nich však len šesť bojuje na celonárodnej úrovni s možnosťou získať politický vplyv v zákonodarnom zbore. Zďaleka najsilnejším uchádzačom je Strana únie solidarity a rozvoja (USDP), ktorá má podporu armády a ktorú vedú generáli vo výslužbe. Práve jej návrat k moci podľa Reuters očakáva expertka na Mjanmarsko Lalita Hanwong.
Kritici tieto voľby nepovažujú za slobodné, spravodlivé ani dôveryhodné. Nezúčastňujú sa na nich totiž strany, ktoré sú proti vládnucej junte. Opozícia avizovala, že ich bude bojkotovať, zatiaľ čo Nositeľka Nobelovej ceny Aun Schan Su Ťij zostáva vo väzbe a jej politická strana Národná liga za demokraciu, ktorá zvíťazila drvivou väčšinou v posledných voľbách, bola rozpustená.
Po zvrhnutí mjanmarskej líderky nasledovali masové protesty, ktoré však armáda potlačila. Mnohí protestujúci potom prešli do ozbrojeného odporu proti junte, čo vyústilo do celonárodného povstania, uviedla agentúra Reuters. Povstalci sa zaviazali, že na územiach pod ich kontrolou, ktoré sa armáda usiluje získať, zablokujú hlasovanie.
Vzhľadom na to, že v niektorých častiach krajiny stále prebiehajú boje, sa voľby konajú v atmosfére násilia a represií, podotkol ešte minulý týždeň vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk. Podľa neho v Mjanmarsku nie sú podmienky na to, aby si ľudia mohli uplatniť svoje práva na slobodu prejavu, združovanie sa alebo pokojné zhromažďovanie, ktoré by umožňovali slobodnú a zmysluplnú účasť vo voľbách.
Armáda trvá na tom, že voľby poskytujú východisko z prebiehajúceho konfliktu, ako tomu podľa nej bolo v prípade volieb v roku 2010, po ktorých vznikla kvázicivilná vláda a presadila viaceré politické a ekonomické reformy.
