V Moldavsku sa dnes konajú parlamentné voľby, pokladané za kľúčové pre budúcnosť krajiny. Výsledky hlasovania by mohli rozhodnúť, či táto bývalá sovietska republika a jedna z najchudobnejších krajín Európy bude pokračovať v ceste do Európskej únie, alebo sa vrátido sféry vplyvu Moskvy. „Naša nezávislosť, naša celistvosť a európska budúcnosť sú v ohrození,“ burcovala prezidentka Maia […]
2 min.
V Moldavsku sa dnes konajú parlamentné voľby, pokladané za kľúčové pre budúcnosť krajiny. Výsledky hlasovania by mohli rozhodnúť, či táto bývalá sovietska republika a jedna z najchudobnejších krajín Európy bude pokračovať v ceste do Európskej únie, alebo sa vrátido sféry vplyvu Moskvy.
„Naša nezávislosť, naša celistvosť a európska budúcnosť sú v ohrození,“ burcovala prezidentka Maia Sanduová v parlamentnom prejave pred voľbami, ktoré už skôr označila za najdôležitejšie v histórii krajiny. Obvinila pritom Kremeľ, že v jednej z najchudobnejších krajín Európy míňa stámilióny eur, aby si kúpil státisíce hlasov, a rozhodol tak voľby vo svoj prospech.
Súčasná prozápadná vláda opakovane Moskvu obviňuje zo zasahovania do vnútorných záležitostí a z dezinformačných kampaní v snahe zvrhnúť vládu, udržať bývalú sovietsku republiku vo svojej sfére vplyvu a zmariť jej snahu o vstup do EÚ do roku 2030. Moskva tieto obvinenia odmieta.
Moldavsko sa nachádza v jedinečnej polohe medzi Ruskom a Západom: hoci v roku 1991 získalo formálnu nezávislosť od Moskvy, jeho pravoslávna cirkev – najdôveryhodnejšia inštitúcia v očiach hlboko veriacich väčšiny z približne 2,4 milióna obyvateľov – zostáva podriadená moskovskému patriarchátu, upozornila agentúra Reuters.
Moskva sa podľa nej pokúša verbovať duchovných, aby cez farnosti a sociálne siete ovplyvňovali moldavských voličov, napríklad vykresľovaním Európskej únie ako hrozby pre tradičné hodnoty.
Sanduová bola v minuloročných voľbách opätovne zvolená za prezidentku, vlaňajšie referendum o ústavnom zakotvení členstva krajiny v EÚ však vyhrala len najtesnejšia väčšina, čo vyvolalo otázky ohľadom dlhodobého smerovania krajiny.
Podľa väčšiny prieskumov má prezidentčina proeurópska Strana akcie a solidarita (PAS) tesný náskok pred najväčším súperom, proruským Vlasteneckým blokom komunistických a socialistických strán, ktorý vedie bývalý proruský prezident a šéf socialistov Igor Dodon. Analytici očakávajú tesný výsledok a prezidentčine strane PAS hrozí, že stratí doterajšiu väčšinu v parlamente.
