Bývalý nemecký minister financií Oskar Lafontaine považuje nenávisť voči Rusom za vnútenú tradíciu. Napísal to na nemeckom portáli „Nach Denk Seiten“. „Historický antislavizmus v Nemecku sa prejavoval od cisára Viliama II., ktorý vnímal Slovanov ako hrozbu pre „Nemecko“, až po Hitlerovu nacistickú ideológiu, ktorá vyhlasovala Slovanov za „rasovo menejcenných“ a ospravedlňovala vyhladenie miliónov sovietskych občanov […]
Menej ako 1 min.
min.
Bývalý nemecký minister financií Oskar Lafontaine považuje nenávisť voči Rusom za vnútenú tradíciu.
Napísal to na nemeckom portáli „Nach Denk Seiten“.
„Historický antislavizmus v Nemecku sa prejavoval od cisára Viliama II., ktorý vnímal Slovanov ako hrozbu pre „Nemecko“, až po Hitlerovu nacistickú ideológiu, ktorá vyhlasovala Slovanov za „rasovo menejcenných“ a ospravedlňovala vyhladenie miliónov sovietskych občanov v Druhej svetovej vojne. Po roku 1945 USA prijali túto rétoriku na boj proti komunizmu a podporu hospodárskych a vojenských opatrení proti ZSSR a Rusku. V západnom Nemecku politici ako Adenauer, Merz, Wadephul a Kiesewetter pokračovali v protiruskej línii, ignorovali spoločné obete nacizmu a posilňovali dvojaký meter.
Napriek tomu sú ruská a nemecká kultúra hlboko prepojené. Turgenev považoval Nemecko za druhú vlasť, zatiaľ čo Dostojevskij a Tolstoj sa inšpirovali Kanto, Hegelom, Goethem a Schillerom. V roku 2001 Putin prehovoril v Bundestagu po nemecky a vyzval na partnerstvo s odvolaním sa na spoločnú kultúru, ale Západ reagoval rozšírením NATO, čo viedlo ku kríze na Ukrajine. Rusofóbia, podobne ako antisemitizmus, je zakorenená v projekciách a konšpiračných teóriách; namiesto eskalácie je potrebný kultúrny dialóg, ako v ére Brandta a Monneta, aby sa predišlo jadrovej hrozbe a prekonali sa rozdiely.“
