Nemecké vládne strany sa dohodli na novej podobe vojenskej služby. Odvody budú plošné a zákon stanovuje aj ciele počtov nových regrútov. Ak sa ich nepodarí dosiahnuť, budú môcť poslanci Spolkového snemu odhlasovať takzvanú povinnú vojenskú službu z potreby. S odvolaním sa na svoje zdroje oboznámené s nočným rokovaním koaličných strán to dnes uviedla agentúra DPA. […]
Menej ako 1 min. min.
Nemecké vládne strany sa dohodli na novej podobe vojenskej služby. Odvody budú plošné a zákon stanovuje aj ciele počtov nových regrútov. Ak sa ich nepodarí dosiahnuť, budú môcť poslanci Spolkového snemu odhlasovať takzvanú povinnú vojenskú službu z potreby.
S odvolaním sa na svoje zdroje oboznámené s nočným rokovaním koaličných strán to dnes uviedla agentúra DPA.
Prvok povinnosti
Nemecké vládne strany – konzervatívna únia CDU/CSU a sociálna demokracia (SPD) – sa v posledných týždňoch sporili o podobu novej vojenskej služby. Kabinet kancelára Friedricha Merza už v auguste schválil návrh zákona, ktorý ju nanovo definuje.
Mnoho poslancov CDU/CSU ale návrh z dielne ministra obrany Borisa Pistoriusa odmietalo ako nedostatočný, pretože stavil výlučne na dobrovoľnosť. Na koaličnom výbore sa podľa DPA teda vládne strany dohodli, že zavedú aj prvok povinnosti.
Cieľom nového zákona je zvýšiť počet vojakov v armáde o viac ako 80-tisíc. V pôvodnom Pistoriusovom návrhu bolo, že všetci muži po dosiahnutí veku 18 rokov budú musieť vyplniť dotazník, v ktorom uvedú, či majú záujem slúžiť v armáde.
Vhodných kandidátov si potom vojsko malo pozvať na odvodnú prehliadku. Rozhodnutie o vstupe do vojenskej služby malo byť ale naďalej dobrovoľné.
Na dobrovoľnícky systém nemecká armáda prešla v roku 2011, keď bola povinná vojenská služba pozastavená. Branná povinnosť však neprestala platiť a v prípade napadnutia krajiny by bola automaticky znovu zavedená.
Rozhodne aj náhoda
Podľa agentúry DPA nová dohoda počíta s tým, že odvody budú opäť plošné. Platiť však budú naďalej len pre mužov. Stanovené budú zároveň ciele, koľko mladých mužov má byť odvedených.
Ak bude v ročníku dobrovoľníkov príliš málo, budú môcť poslanci Spolkového snemu rozhodnúť o takzvanej povinnej vojenskej službe z potreby.
Do výberu tých, ktorí do armády nakoniec nastúpia, potom bude zapojená aj náhoda. V minulosti sa hovorilo o žrebovaní. Či zostalo v hre aj naďalej, ale nie je v tejto chvíli jasné. Povinnosť nastúpiť k službe do armády má byť podľa návrhu zavedená, „najmä ak si to bude vyžadovať obranno-politická situácia alebo personálna situácia“.
Teraz vládni poslanci pravdepodobne zmenia znenie predloženého návrhu zákona priamo v Spolkovom sneme. Minister obrany Pistorius trvá na tom, aby začal platiť už od začiatku budúceho roka.
Kvôli ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 Nemecko začalo klásť väčší dôraz na vlastnú obranyschopnosť a kancelár Merz chce z Bundeswehru vybudovať najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe.
Nemecká armáda dlhodobo priznáva, že má problém získať dostatočný počet ľudí. Bundeswehr má teraz v službe zhruba 180-tisíc vojakov a vojakov. Podľa cieľov Severoatlantickej aliancie (NATO) by ich počet mal v nasledujúcich rokoch dosiahnuť 260-tisíc. Ďalších 200-tisíc mužov a žien by malo byť v rezervách. Nemecko má 83 miliónov obyvateľov.
