
Kým farmári protestovali proti zeleným politikám a obchodnej politike EÚ, Európska komisia za rok 2023 napočítala 70 miliardový prebytok Únie v obchode s agropotravinárskymi výrobkami. Rastie vývoz a významne klesol dovoz z tretích krajín.
Európske poľnohospodárstvo má za sebou rekordný rok. V roku 2023 Európska únia dosiahla historicky najvyšší prebytok v obchode s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami. Vyplýva to z najnovšej analýzy Európskej komisie.
Za dvanásť mesiacov EÚ vyviezla agropotravinársku produkciu v hodnote 228,6 miliárd eur, čo je na podobnej úrovni ako v rekordnom roku 2022. Z tretích krajín Únia doviezla produkciu v hodnote 158,6 miliardy eur, čo je o 12,8 miliárd, alebo sedem percent menej ako v predošlom roku.
Vo výsledku tak EÚ v agropotravinárskej výrobe zaknihovala kladnú obchodnú bilanciu v hodnote 70,1 miliardy eur.
Keďže je v nej započítaná už aj minuloročná úroda, znamená to, že už zachytáva aj vplyvy novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Farmári čerpajú agrodotácie podľa nových pravidiel od januára 2023. Zároveň týmto pravidlám už prispôsobovali zakladanie úrody v roku 2022.
Správa s najnovšími štatistikami tak do veľkej miery vyvracia hlavné body farmárskych protestov, ktoré sa od začiatku roka rozšírili po celej Únii. Poľnohospodári protestovali proti novým, zelenším dotačným pravidlám aj s tvrdením, že oslabujú ich konkurencieschopnosť voči farmárom produkujúcim mimo EÚ a ohrozujú potravinovú bezpečnosť EÚ.
„Téza, že poľnohospodárstvo sa zmenšuje a EÚ sa stáva závislou od dovozu potravín, sa nepotvrdzuje. Viditeľný je skôr opačný trend,“ zareagoval na správu eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski.
Čiastočne v prospech protestujúcich farmárov môže hrať, že vývozy v decembri klesali a v medziročnom porovnaní boli za mesiac nižšie o sedem percent. Rekordné vývozy sú zároveň podľa autorov správy výsledkom rastúcich cien produkcie z EÚ v roku 2023. Celkové objemy exportovaných potravín ostatné tri roky mierne klesajú.
Európska únia sa pre výhrady farmárov už dohodla, že ich nebude obmedzovať v produkcii tak, ako bolo dohodnuté v reforme agropolitiky z roku 2021. Výrazne zjemnila požiadavky na vyčleňovanie pôdy mimo produkciu a stiahla z legislatívneho procesu niektoré pripravované zmeny, ako napríklad obmedzovanie pesticídov.
Dovozy na zostupe
Jednou z hlavných výčitiek nahnevaných farmárov smerom k EÚ tiež bolo jej otváranie sa zahraničnej produkcii. Farmári z východu Európy protestovali proti uvoľnenému colnému režimu pre dovoz agrokomodít z Ukrajiny a západoeurópski poľnohospodári sa postavili na odpor pripravovanej obchodnej dohode Únie s juhoamerickým ekonomickým blokom Mercosur.
V obidvoch prípadoch ale podľa správy Komisie dovozy oproti roku 2022 poklesli – z Ukrajiny o 10 percent a v prípade Argentíny o tretinu a Brazílie o 15 percent.
Stále ale platí, že najviac agropotravinárskej produkcie Únia dováža z Brazílie, Spojeného kráľovstva, USA a Ukrajiny. S odstupom nasleduje Čína a Turecko, ktoré ťaží z toho, že je členom Colnej únie EÚ. EÚ najviac dováža ovocie a orechy, olejnaté semená a bielkovinové plodiny, kávu, čaj, kakao a korenie.
Suverénne najväčšia časť vývozu smeruje z Únie do Spojeného kráľovstva. V poradí ďalšími najdôležitejšími trhmi pre EÚ sú Spojené štáty, Čína, Švajčiarsko a Japonsko.
Medzi piatimi komoditami, ktoré Únia najviac vyváža obilniny a potraviny z nich, mlynské a mliečne výrobky. Tieto tri kategórie tvoria skoro tretinu celého vývozu.
