V prioritách Únie na ďalších päť rokov sa myslí hlavne na bezpečnosť, klíma ide bokom

Mimoriadnemu samitu v Bruseli tento týždeň bude dominovať téma strategického smerovania EÚ v nasledujúcich piatich rokoch. V pripravovanom dokumente sa kladie v prvom rade dôraz na bezpečnosť. Na klimatickú krízu sa tak trochu zabudlo.

V rámci Európskej rady sa stretávajú prezidenti a premiéri krajín EÚ a rozhodujú na nej o hlavnom smerovaní Únie. Najdôležitejším dokumentom v tomto ohľade je takzvaná Strategická agenda, ktorá definuje najzásadnejšie spoločné priority na päť rokov dopredu. Od nich sa potom odvíja všetko ostatné vrátane úloh pre Európsku komisiu.

S blížiacimi sa eurovoľbami teraz nastal čas, aby sa lídri zhodli na novej verzii tohto dokumentu. Čerstvú príležitosť posunúť debatu čo najďalej dostanú na mimoriadnom summite v Bruseli v stredu a štvrtok (17. a 18. apríla). Prázdny stôl ale pred sebou mať rozhodne nebudú, na Strategickej agende 2024 až 2029 sa na diplomatickej úrovni pracuje už niekoľko mesiacov.

Predbežná verzia dokumentu minulý týždeň unikla do médií. Hlavným cieľom agendy je spraviť Európu silnejšiu, prosperujúcejšou a demokratickejšou. Materiál ale potvrdil trend, ktorý sa v Európe v posledných rokoch kvôli vojne na Ukrajine ukazuje – na prvom mieste je bezpečnosť.

Medzi prioritami sa má objaviť napríklad „podstatné zvýšenie európskych výdavkov na obranu, rovnako ako investícií a spolupráca, vrátane tej s NATO“ alebo „zlepšenie podmienok pre rozvoj európskeho obranného priemyslu a zlepšenie prístupu k verejnému a súkromnému financovaniu“.

„Je to presne vec, na ktorej sa teraz všetky krajiny zhodnú, a to aj naprieč politickým spektrom,“ pripomenula analytička Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) Vendula Kazlauskas.

„Európa čelí vojne na svojich hraniciach, takže bezpečnosť je niečo, po čom je dopyt. Ako u lídrov, tak u európskych občanov. Zaistenie bezpečnosti je to hlavné, čo ľudia od Európskej únie chcú. V ďalších krajinách to bude podobné,“ doplnila.

V agende sa hovorí aj o potrebe boja proti kybernetických a hybridným hrozbám, radikalizácii, terorizmu a extrémizmu. Spomína aj potravinovú bezpečnosť, o ktorú sa má postarať prosperujúci poľnohospodársky sektor.

Rozšírenie a reformy

Na jednom z ďalších bodov dokumentu už ale taká jednoznačná zhoda naprieč Európou nie je a preto je možno prekvapivé, že sa v texte objavuje. Týka sa rozšírenia o nových členov, konkrétne záväzku, že EÚ „prejde reformou vnútorných politík, financovania a kapacít,“ aby sa vôbec rozšíriť mohla.

Kazlauskas ponúkla možné vysvetlenie, prečo sa sporný bod v predbežnej verzii objavil. „Charles Michel (predseda Európskej rady, pozn. red.) dlhodobo hovorí o tom, že EÚ by mala byť pripravená na rozšírenie do roku 2030. A tým, že dokument vzišiel z jeho tímu, tak nie je prekvapenie, že tam táto požiadavka je,“ uviedla analytička.

Michel si podľa nej už dopredu „pripravoval pôdu“ a schádzal sa s prezidentmi a premiérmi, aby zmapoval, akým smerom sa debata o stratégii bude uberať, a čo môže a nemôže prejsť. Je teda vraj možné, že sa lídri na tomto bode nakoniec naozaj zhodnú aj vo finálnej verzii novej Strategickej agendy. „Či ale uvidíme v nasledujúcich piatich rokoch nejaké konkrétne kroky, to už je iná vec,“ upozornila Kazlauskas.

Zabudnutá klíma?

Kým bezpečnosti je venovaný jeden z troch hlavných cieľov, klíma sa v texte spomína len na dvoch miestach.

„Návrh (…) plánuje zvýšiť investície do zbrojného a vojenského priemyslu EÚ, zanechá ale obyvateľov Európy zraniteľných voči bezpečnostným dopadom postupujúcej klimatickej a prírodnej krízy,“ varovala organizácia Greenpeace.

„Chápeme nutnosť posilňovať bezpečnosť Európy, ale to sa nesmie obmedziť len na zbrane. Potrebujeme posilniť aj energetickú bezpečnosť, spravodlivú transformáciu a pripraviť ekosystémy na klimatickú zmenu tak, aby sme z Európy urobili bezpečné miesto aj pre budúce generácie,“ vyhlásila Miriam Macurová, vedúca klimatickej kampane Greenpeace v Česku.

Ako pripomenula Vendula Kazlauskas, klimatická agenda bola teraz päť rokov pre EÚ hlavnou témou, a to aj na medzinárodnom poli. „Hoci sa situácia zmenila a v kontexte vojny na Ukrajine je potrebné brať do úvahy konkurencieschopnosť a odolnosť, je veľmi nešťastné, že je klíma spomenutá len veľmi okrajovo,“ myslí si analytička.

Kto chce byť podľa nej do budúcnosti konkurencieschopný, musí investovať do zelených technológií, a kto chce žiť v bezpečnom svete, tak musí vidieť, že zmena klímy posilňuje svetové konflikty. To isté platí pre migráciu, ktorá je poháňaná klimatickou zmenou.

Niektoré krajiny, napríklad zo Škandinávie, by však podľa Kazlauskas mohli tlačiť na to, aby sa dôležitosť ochrany klímy vo finálnej verzii dokumentu predsa len odrážala vo väčšej miere. Jasnejšie by mohlo byť už vo štvrtok, prijatie Strategickej agendy 2024 až 2029 samotnej je potom v pláne na jún.

Lettova správa

Okrem strategickej agendy by sa lídrom na summite Európskej rady mala dostať na stôl aj správa o stave vnútorného trhu EÚ, ktorú dostal za úlohu pripraviť taliansky expremiér a ekonóm Enrico Letta.

Letta dal už v marci najavo, že sa vo svojich návrhoch na zmeny a reformy únijného trhu plánuje inšpirovať napríklad v americkom využívaní daňových úľav. Zamerať sa chce aj na jednoduchšiu administratívu pre firmy.