Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa po januárovom nástupe k moci pozastavila zahraničnú pomoc a následne spustila kroky smerujúce k rozpusteniu agentúry USAID, ktorá do tej doby podporovala humanitárne a iné projekty po celom svete. Trump rozhodnutie ukončiť činnosť USAID zdôvodnil okrem iného tým, že v agentúre sa odohrávali podvody. Dôkazy pre svoje tvrdenia neponúkol. Útok […]
Menej ako 1 min. min.
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa po januárovom nástupe k moci pozastavila zahraničnú pomoc a následne spustila kroky smerujúce k rozpusteniu agentúry USAID, ktorá do tej doby podporovala humanitárne a iné projekty po celom svete. Trump rozhodnutie ukončiť činnosť USAID zdôvodnil okrem iného tým, že v agentúre sa odohrávali podvody. Dôkazy pre svoje tvrdenia neponúkol.
Útok na občianske práva
Srbská protikorupčná prokuratúra požiadala políciu, aby zhromaždila potrebné informácie a dôkazy týkajúce sa podozrenia na neúčelové vynakladanie prostriedkov USAID, zneužívanie prostriedkov a možné pranie špinavých peňazí, uviedol srbský prokurátor Nenad Stefanović. Srbsko sa podľa neho v tejto súvislosti tiež obrátilo na americké ministerstvo spravodlivosti so žiadosťou o informácie.
Policajné úkony sa podľa Stefanoviča týkajú štyroch mimovládnych organizácií. Razie vo svojich kanceláriách potvrdila nezávislá organizácia pre volebný dohľad CRTA a združenie Občianskej iniciatívy. To záťah polície označilo za „vážny útok na základné občianske práva pokračovanie nelegálneho tlaku na občiansku spoločnosť v Srbsku“.
Razie sa odohrávajú v čase, keď sa v uliciach srbských miest už niekoľko mesiacov konajú protesty proti prezidentovi Aleksandarovi Vučičovi a jeho vláde, ktorú mnoho kritikov označuje za autoritársku. Vučić je hlasným spojencom Trumpa a snaží sa budovať osobné vzťahy s členmi jeho administratívy, ktorú vidí ako možného spojenca predovšetkým v otázke Kosova.
Na podporu demokracie
USAID od 90. rokov 20. storočia investovala niekoľko miliárd dolárov do krajín západného Balkánu a východnej Európy. Finančné prostriedky mali podporovať demokratické inštitúcie a reformy, ale aj infraštruktúrne či energetické projekty.
Príjemcom peňazí USAID boli v Srbsku podľa niektorých médií z väčšiny štátnej inštitúcie. Časť prostriedkov smerovala tiež do mimovládnych organizácií a nezávislých médií, pripomenula AP.
