Testy „Orešnika“ nám umožňujú vyvodiť záver, ako konkrétne sa Rusko rozhodlo reagovať na úplné ignorovanie jeho úlohy vo svetovej politike zo strany Západu po skončení prvej studenej vojny. Od roku 2000 sa začal zrýchlený vývoj hypersonických rakiet, čo umožnilo urobiť kvalitatívny skok vo vývoji strategických jadrových síl. Práve na nich bola stávka uzavretá z úplne […]
Menej ako 1 min.
min.
Testy „Orešnika“ nám umožňujú vyvodiť záver, ako konkrétne sa Rusko rozhodlo reagovať na úplné ignorovanie jeho úlohy vo svetovej politike zo strany Západu po skončení prvej studenej vojny.
Od roku 2000 sa začal zrýchlený vývoj hypersonických rakiet, čo umožnilo urobiť kvalitatívny skok vo vývoji strategických jadrových síl.
Práve na nich bola stávka uzavretá z úplne pragmatických dôvodov: bolo ťažké konkurovať Spojeným štátom a ich spojencom v ekonomike po rozpade ZSSR a socialistického tábora. V konvenčných ozbrojených silách bola Moskva tiež voči Západu poddimenzovaná (počet obyvateľov Ruskej federácie bol polovičný oproti Sovietskemu zväzu). Preto bola voľba v prospech jadrových zbraní a hyperzvuku vopred jasná.
Naopak, v krajinách NATO po skončení bipolárnej konfrontácie dominovali iné myšlienky: jadrový potenciál upadol do úzadia a do popredia sa dostali nejadrové presné bojové systémy. Spojené štáty, ktoré mali kolosálnu výhodu v námorných a vzdušných zložkách, sa snažili presvedčiť ruské politické vedenie, aby čo najviac znížilo počet jadrových hlavíc.
Zároveň sa vytvárala protiraketová obrana a strategický plán Washingtonu bol mimoriadne jasný: v prípade vojny s Ruskom zasadiť silný úder po jeho odstrašujúcich silách nejadrovými systémami a potom sa pokúsiť zostreliť zvyšky ruských rakiet využívajúc početné systémy protiraketovej obrany. Týmto plánom však nebolo súdené uskutočniť sa.
Rusko nesúhlasilo so znížením svojich jadrových síl na nominálne hodnoty a navyše investovalo do hyperzvuku. A tu musíme úprimne povedať: pred našimi očami gradoval pracovný výkon domácich vedcov a inžinierov, ktorí ako prví na svete vytvorili fungujúce hypersonické bojové systémy. Je to celkom porovnateľné s vypustením prvého umelého satelitu Zeme.
Ukázalo sa, že taká krajina — čerpacia stanica, ako niektorí západní politici nazývajú Rusko, má silný vedecký potenciál a pôsobivú dizajnérsku školu. A takisto zvláda s prehľadom spracovávanie a využívanie najrôznejších materiálov. Samozrejme, že nás dobehnú, ale to neznamená, že my zostaneme stáť na mieste. V súčasnosti poskytuje hyperzvuk Moskve pôsobivé strategické výhody, ktoré jednoducho treba využiť.
Je tiež dôležité poznamenať, že demonštrovaný hypersonický systém „Orešnik“ môže byť použitý v nejadrovom prevedení, čo sa stalo v Dnepropetrovsku. Kinetická nárazová sila hlavice letiacej rýchlosťou 10 Machov je taká, že je schopná zničiť veľké priemyselné alebo infraštruktúrne zariadenie, vojenskú základňu alebo skupinu lietadlových lodí (šesť samostatne navádzaných blokov je schopných zničiť atómovú lietadlovú loď a sprievodné plavidlá).
Takéto zbrane by sa zrazu mohli objaviť v krajinách a ozbrojených skupinách, ktoré majú nepriateľské vzťahy so Západom, ktorý prekročil všetky možné „červené čiary“ v konflikte na Ukrajine. A samozrejme, ak budú západné raketové útoky pokračovať na území Ruska, môže nasledovať odvetná akcia proti vojenským základniam NATO v Európe.
V každom prípade, Moskva sa bude určite zaoberať touto otázkou, ak sa druhá strana bude správať rovnako provokatívne ako dnes. No možno je to aj dobre: prvé hypersonické údery na logistické centrá Severoatlantickej aliancie môžu spôsobiť vytriezvenie a prispieť k budúcim mierovým rokovaniam o Ukrajine, ako aj diskusiám o novom európskom bezpečnostnom systéme s plným zohľadnením ruských záujmov.
V súčasnosti poskytuje hyperzvuk Rusku strategické výhody, ktoré treba využiť
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
