Na Slovensku podľa šéfa slovenských ovčiarov nákaza zatiaľ nevyčíňa. Pripisuje to hlavne tomu, že slovenskí chovatelia sa vyhýbajú nákupu oviec zo zahraničia. „Nestojí to za to,“ hovorí riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz Slavomír Reľovský. Európou sa rýchlo šíri katarálna horúčka, ktorá postihuje hlavne ovce. Prvé ohniská v septembri zaznamenali v Holandsku. Odvtedy sa ochorenie […]
Menej ako 1 min. min.
Na Slovensku podľa šéfa slovenských ovčiarov nákaza zatiaľ nevyčíňa. Pripisuje to hlavne tomu, že slovenskí chovatelia sa vyhýbajú nákupu oviec zo zahraničia. „Nestojí to za to,“ hovorí riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz Slavomír Reľovský.
Európou sa rýchlo šíri katarálna horúčka, ktorá postihuje hlavne ovce. Prvé ohniská v septembri zaznamenali v Holandsku. Odvtedy sa ochorenie rozšírilo aj do chovov v Belgicku, Nemecku či Británii.
Agentúrne správy o šírení nákazy, o ktorej sa hovorí aj ako o chorobe modrého jazyka (z anglického prekladu blue tongue), sa začali šíriť hlavne v letných mesiacoch.
Katarálna horúčka oviec je neinfekčné vírusové ochorenie domácich a voľne žijúcich prežúvavcov prenášané hmyzom.
Choroba sa prejavuje horúčkou, opuchmi hlavy a slizníc. Na slizniciach sa zvieratám objavujú hnisavé a krvácavé vredy. Na rozdiel od moru ošípaných pri katarálnej horúčke nie je nutné hromadné utrácanie stád. Rovnako tak nie je u zvierat taká veľká úmrtnosť. Okrem úhynu ale chovateľom spôsobuje problémy tým, že vyzdravené zvieratá majú napríklad nižšiu produkciu mlieka.
Opatrenia na zastavenie šírenia prenosných chorôb zvierat členským štátom stanovuje špeciálne nariadenie EÚ. Predpis obsahuje zoznam, do ktorého sa k ochoreniam, ako salmonela či besnota, v roku 2021 pridala aj katarálna horúčka oviec.
Podľa najnovších dát Európskej komisie je katarálna horúčka oviec v súčasnosti rozšírená minimálne v dvanástich členských štátoch EÚ – hlavne v krajinách Beneluxu a na Balkáne. K Slovensku bola najbližšie zaznamenaná v Rumunsku. V Nemecku sa rozšírila už do Saska, ktoré hraničí s Českom.
Portál EURACTIV Slovensko sa ministerstva pôdohospodárstva pýtal, či nebol prípad nákazy zaznamenaný aj na Slovensku a či v tejto súvislosti plánuje prijať nejaké preventívne opatrenia. Agrorezort ale dlhodobo na novinárske otázky neodpovedá.
Výskyt ochorenia na Slovensku pre EURACTIV vylúčil riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz Slavomír Reľovský. Vysvetľuje to tým, že slovenskí ovčiari nenakupujú ovce zo zahraničia. „Je to vďaka tomu, že sa maximálne snažíme robiť uzavretý obrat stáda. Odporúčame všetkým chovateľom, že treba kupovať na Slovensku, a nie neoverené zvieratá zo zahraničia – ani z Česka, ani z Poľska. Okrem katarálnej horúčky si môžu doviesť aj iné choroby. Nestojí to za to,“ tvrdí.
„Od kolegov z Belgicka mám informácie, že to je veľmi zlé. Prichádzajú aj o celé stáda,“ dodáva.
U nás je zdravotná situácia zvierat podľa neho dobrá aj vďaka prísnemu dozoru veterinárnej správy. „Robí to kvalitne,“ uznáva.
Slovenským chovateľom zrejme zatiaľ prajú aj klimatické podmienky. Nákazu totiž prenášajú pakomáriky. Tie sa nakazia cicaním krvi chorých zvierat a infikované sú potom po celý život.
Ako upozorňuje Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS), hlavnú úlohu pri šírení hrá najmä teplo, vlhkosť a druh pôdy, ktoré zaručujú prežitie pakomárikom. Vírus má pôvod v Afrike.
Podľa jej údajov na Slovensku do dnešného dňa nebolo zaznamenané ani jedno ohnisko výskytu ochorenia v chove. V minulosti ale už pre jej výskyt v susedných krajinách Slovensko spadalo do takzvanej zakázanej zóny. V roku 2008 sa ochorenie rozšírilo do Česka aj Maďarska.
„Vzhľadom na súčasný vývoj ochorenia v Európe a s ním súvisiace obmedzenia EÚ, ktoré sa týkajú obchodovania s vnímavými zvieratami, je možné predpokladať, že toto ochorenie môže predstavovať v nasledujúcich rokoch problém aj v Slovenskej republike,“ píše veterinárna správa.
Katarálna horúčka nie je jediné ochorenie oviec, ktoré ohrozuje európske ovce. V Grécku sa nedávno začal šíriť mor malých prežúvavcov.
