Bývalý splnomocnenec pre občiansku spoločnosť v rozhovore kritizuje nový návrh zákona o lobingu, ktorý darcom zasiahne do práva na súkromie a neziskovkám pridá obrovskú administratívu. Proces jeho prijímania v parlamente je navyše netypický aj na pomery dnešných „pohnutých časov“. Filip Vagač pôsobí ako Programový riaditeľ Platformy pre demokraciu. V minulosti pôsobil v mimovládnom sektore, na […]
Menej ako 1 min. min.
Bývalý splnomocnenec pre občiansku spoločnosť v rozhovore kritizuje nový návrh zákona o lobingu, ktorý darcom zasiahne do práva na súkromie a neziskovkám pridá obrovskú administratívu. Proces jeho prijímania v parlamente je navyše netypický aj na pomery dnešných „pohnutých časov“.
Filip Vagač pôsobí ako Programový riaditeľ Platformy pre demokraciu. V minulosti pôsobil v mimovládnom sektore, na veľvyslanectve SR v USA a medzi rokmi 2022-2024 bol Splnomocnencom vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti.
V rozhovore sa dozviete:
- kedy sa zo zákona o zahraničných agentoch stal zákon o lobistoch,
- či to splní želanie EÚ, aby Slovensko takýto zákon prijalo,
- ako by to vyzeralo v praxi,
- a aký bude podľa neho osud tohto návrhu zákona.
Celý rozhovor si môžete vypočuť ako podcast.
Skúste najskôr porozprávať príbeh celého tohto návrhu zákona, keďže ide o zmenu pôvodného návrhu, ktorý mal neziskové organizácie označiť za zahraničných agentov. Čo je v tom zákone teraz?
Je treba povedať, že ide o poslanecký návrh. Vzniklo to skupinou piatich poslancov, niektorí z nich sú známe mená ako pán Huliak a pán Lučanský. Týchto päť poslancov predložilo niekedy v júni poslanecký návrh, ktorý mal začať označovať všetky organizácie, ktoré dostanú nejaký príspevok, dar, akúkoľvek podporu zo zahraničia, ako organizácie so zahraničnou podporou.
Vo všeobecnosti je to známe aj ako zahraničný agent, lebo takto fungovalo aj v iných krajinách. Takto to vzniklo v Rusku, v Gruzínsku a v Maďarsku. Treba povedať, že všade, okrem Ruska, to dopadlo zle.
Ako?
V Maďarsku, na základe rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, musela Maďarská republika ten zákon zrušiť. A v Gruzínsku to malo vážny dopad na všetky prístupové eurofondové pomoci, ktoré krajina dostávala. Európska komisia vlastne zastavila kompletnú pomoc, ktorá prichádzala do krajiny.
No a ten zákon bol v júni prvýkrát prerozdelený v prvom čítaní do príslušných výborov. Odvtedy sa na každej schôdzi presunie na ďalšiu. Taká bola jeho doterajšia cesta.
Upozornili ste, že tesne pred prerokovávaním v druhom čítaní na ústavnoprávnom výbore sa tam udiala veľká zmena, ktorá mala neziskové organizácie označiť za lobistov. Ako to dopadlo na tom výbore?
To, čo sa udialo, bolo netypické aj na parlament ako taký. Hoci teda doba je veľmi pohnutá a niektoré veci sa naozaj dejú veľmi rýchlo. Totiž celý ten zákon bol prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu komplet vymenený.
Urobili to dokonca tak, že vo výbore pre verejnú správu, na ktorom som bol, o tom pozmeňovacom návrhu ani nevedeli. Iba gestorský výbor, ktorý jediný má právo to urobiť, zmenil obsah toho zákona. To vám hovorí niečo o tom, ako to prebiehalo. Bolo to menej ako 24 hodín pred zasadnutím toho výboru.
Aké zmeny do zákona vložili?
Tákajú s dvoch oblastí. Prvá sa týka reportovania financovania a darov, ktoré dostanú neziskové organizácie. Čiže tu hovoríme o nadáciách, občianskych združeniach, dokonca organizáciách s medzinárodným prvkom typu UNICEF.
Všetky tieto organizácie budú musieť reportovať všetky dary, ktoré dostanú. Pri právnických osobách musíte vyreportovať aj jeden cent. Pri fyzických osobách je to úhrnne päťtisíc eur za rok. Lenže vy ako organizácia v praxi neviete, či dostávate dar od právnickej alebo fyzickej osoby. Keď dostanete za žltý narcis do pokladničky peniaze, máte sa na ulici pýtať, či si to plánuje dať do daňového priznania? Ale vy ako organizácia už dostávate od 1.1.2025 povinnosť začať toto registrovať.
Ako je to s limitom pri fyzických organizáciách?
Pri fyzických osobách je to súhrnne za rok 5 tisíc. Čiže keď niekto dá za rok 40 organizáciám a vtedy presiahne túto sumu, tak to má tá 41. organizácia nejako zistiť a dať vedieť všetkým tým predtým, že to majú vyreportovať? Skúste mi povedať, ako sa také niečo dá urobiť.
Ten návrh má veľa takýchto vecí, ktoré sú nedotiahnuté a nedomyslené. Čiže je to veľmi náročné a pridá to strašne veľa administratívy. Do toho ide o veľký zásah do súkromia darcov.
Ako to?
V celej EÚ platí zásada, že so svojimi súkromnými peniazmi si môžete robiť, čo chcete. Či idete na drahú dovolenku alebo si kúpite Ferrari, štát to nemá čo zaujímať. Pri daroch do toho chce štát zrazu vstúpiť a skúmať to. To je zásah do súkromia, na to sú aj normy EÚ, ktoré jasne hovoria, že to štát nemôže urobiť.
Druhá podstatná vec, a to je ešte dôležitejšie, je že tu budeme mať novú kategóriu „lobistická organizácia“. Preto tento návrh dostal označenie ako náhubkový zákon.
Čo bude znamenať táto kategória?
Všetky neziskové organizácie budú mať povinnosť pri stretnutí s niekým zo štátnej správy sa zaregistrovať, štvrťročne uverejňovať zoznam stretnutí, o čom ste hovorili, čo bol výstup zo stretnutia a dopredu toho človeka upozorniť, že ja vás teraz začínam lobovať.
Táto povinnosť má platiť pri stretnutiach s ľuďmi v riadiacich sekciách, to znamená riaditeľ odboru na ministerstve, generálny riaditeľ, štátny tajomník, minister a je tam ešte aj prezidentská kancelária.
Čo by to znamenalo v praxi?
Môže to vyústiť v naozaj paradoxné situácie. Ministerstvá robia na Slovensku bežne pracovné skupiny, do ktorých si zavolajú ľudí, ktorých sa pripravovaná legislatíva dotýka, alebo sa v nej orientujú. Keď píšu zákon o zdravotnom postihnutí, tak si zavolajú napríklad platformu, ktorá pracuje s rodinami detí s takýmto postihnutím. Pýtajú si rady, pripomienky, vylepšenia.
V tom momente ale dostanete nálepku, že ste lobistická organizácia. Som si istý, že si potom tie organizácie povedia: Milý štát, dovidenia. Dokonca je v zákone aj pojem „nepriame ovplyvnenie verejného funkcionára“. To môže znamenať aj status na Facebooku.
Dáva zmysel, že to má platiť iba pre neziskové organizácie?
To je úplne nezrozumiteľné. Keď robia to isté veľké firmy, ktorých sa týka legislatíva, napríklad keď mobilní operátori nabehnú, keď sa ide upravovať telekomunikačná legislatíva, tak tí podľa zákona sú v poriadku. Tí nelobujú, ani keď idú do parlamentu, do vlády, za ministrom. Ale v momente, keď to isté robí nezisková organizácia, tak získa označenie lobista. To je pokladáme za naozaj diskriminačné. Nevzťahovalo by sa to na odbory, mestá, ani cirkvi.
Európska komisia v tohtoročnej správe o právnom štáte Slovensku vyčítala, doteraz nemalo žiadny zákon o lobingu. Bude s týmto návrhom spokojná?
Isto nie. Toto ani nie je zákon o lobingu, je to jeden paragraf zákona, ktorý mal byť pôvodne o zahraničných agentoch. Keby to aspoň bol zákon, tak sa môžeme rozprávať o definíciách lobingu bez ohľadu na to, odkiaľ človek pochádza. Takto to nebude prijaté ako krok správnym smerom ani v EÚ.
Ako si myslíte, že dopadne tento návrh zákona?
Pán poslanec Lučanský sa už rozhodol ten pozmeňovací návrh stiahnuť. Zrejme zachytil, že niektoré veci sú v ňom naozaj nedomyslené. Ja si otvorene myslím, že ten zákon sa nedá opraviť. Vidno, že sa snažia nejakým spôsobom rozdeliť neziskový sektor na tých dobrých a zlých, politických a nepolitických. Lenže nájsť ten kľúč nie je ľahké.
Uvidíme, či sa tento pozmeňovací návrh objaví znova. Oni si vedia ten ústavnoprávny výbor zvolať cez obednú prestávku. Alebo sa to len presunie tak, ako sa to doteraz presúvalo tri či štyrikrát.
Keby sa návrh rozšíril na všetkých aktérov, teda aj na firmy, asociácie firiem či profesionálnych lobistov, bolo by to v poriadku?
Jednoznačne sa o tom treba rozprávať ďalej. Neziskový sektor hovorí, že by sme sa mali rozprávať o finančnej transparentnosti. Nastavme ju dobre, nie takto, ako je to v tomto návrhu.
Upozorním ešte na jednu vec. Keďže išlo o poslanecký návrh, neprešlo to normálnym legislatívnym priestorom. Čiže zanikla možnosť vstúpiť do normálneho dialógu či už s vládou alebo so štátom, ako to nastaviť.
Dá sa to urobiť aj tak, aby to vyhovovalo EÚ?
Európska komisia dala veľmi jasné stanovisko, že keď sa prijme ten zákon o zahraničných agentoch, tak to bude mať vážne dopady. To sa týka plánu obnovy, ale aj eurofondov.
Myslím, že v tejto forme je to naozaj neprechodné. Ak si to vláda nejako pretlačí cez parlament, tak je to adept na to, aby to skončilo či už na Ústavnom súde, alebo na Európskom súdnom dvore. Čiže myslím si, že pre tú krajinu to skôr bude hanba, ako to, čo sa udialo aj v Maďarsku, to, čo sa udialo aj v Gruzínsku.
Všade, kde sa to pokúsili, okrem teda Ruska, ale to vieme, že to je autoritársky režim, ktorý vlastne hanbu necíti. Čiže všade, kde sa to inde pokúsili urobiť, tak na tej medzinárodnej scéne to poškodilo tú krajinu. A myslím si, že Slovensko čaká presne ten istý osud.
Prečo je teda pre túto skupinu poslancov podľa vás tak dôležité, aby boli neziskové organizácie nejako označené?
Politická moc si vybrala neziskový sektor ako úhlavného nepriateľa štátu. To je podľa mňa pokrivené videnie, lebo veľa tých organizácií naozaj reálne pomáha konkrétnym ľuďom. V mnohých prípadoch dokonca nahrádza štát. Od katolíckej charity, sociálnych služieb, životného prostredia, vzdelávania – v každej jednej oblasti.
Napriek tomu po posledných voľbách vznikol ideologický boj a boli vyhlásení za nebezpečnú skupinu. Táto vojna poškodzuje všetkých. Dúfam, že skončí, hoci som mierny pesimista v tomto prípade.
Je problémom aj to, že EÚ nemá záväznú smernicu o lobingu, ktorú by museli štáty prebrať?
Čítam to tak, že má obavu, aby to nepôsobilo ako diktát Bruselu. Preto to necháva na národných legislatívach.
Takéto zákony majú aj viaceré štáty v Európe, majú ho aj Spojené štáty americké. To je v poriadku, ide len o to, či sa urobí kvalitný zákon. Nikomu nie je na prospech, keď sa celý ten proces preskočí. Zoberme si príklad paliatívnej starostlivosti. Keď niekto v tom sektore robí 20 rokov, tak je normálne, že si ho zavoláte k stolu a skúsite sa s ním poradiť, ako to nastaviť tak, aby to bolo dobré.
Nie je dobré povedať si, že najkvalitnejšie to urobí ministerstvo. Nenechá si poradiť ani, či na niečo nezabudlo. Organizácie sa nebránia tomu, nastaviť ten proces transparentne. Nech ľudia rozumejú tomu, ako to funguje. Ale teraz sa to deje „poza bučky“. Pán Lučanský sám povedal, že ten zákon vznikol na úrade vlády, číže len medzi nejakými politikmi. A tak sa tam dostanú chyby, ktoré by sa v normálnom dialógu opravili. Poďme sa o tom baviť, ako ich opravíme.
