www.slovanskenoviny.sk/rss Tak toto je vrchol, hotová vallovina! Nie, nie je to preklep, ale slovná hračka. Ak chce vláda usporiadať oslavy štátneho sviatku na hrade Devín, národnej to kultúrnej pamiatke, musí komerčne zaplatiť mestu Bratislava za prenájom sumu 70 000 eur! Naozaj by ma zaujímalo nielen prečo, ale aj za čo? Ak očakávala vláda a aj verejnosť, že médium verejnej služby STVR, slúžiace […]
Menej ako 1 min. min.
www.slovanskenoviny.sk/rss
Tak toto je vrchol, hotová vallovina! Nie, nie je to preklep, ale slovná hračka. Ak chce vláda usporiadať oslavy štátneho sviatku na hrade Devín, národnej to kultúrnej pamiatke, musí komerčne zaplatiť mestu Bratislava za prenájom sumu 70 000 eur!
Naozaj by ma zaujímalo nielen prečo, ale aj za čo?
Ak očakávala vláda a aj verejnosť, že médium verejnej služby STVR, slúžiace verejnému záujmu sprístupní celému národu prenos osláv, tak opäť len za desiatky tisíc eur! A toto má byť čo?! A ešte majú liberáli a progresívci farizejskú drzosť kritizovať rozpočet na oslavy.
Tak sa pozrime, ako si nie Bratislava, ale HLAVNÉ MESTO SLOVENSKEJ REPUBLIKY – BRATISLAVA , plní svoju celoslovenskú povinnosť voči všetkým obyvateľom Slovenska voči štátotvornému národu, jeho histórii, tradícii, identite a štátnemu sviatku?!
Ako si médium verejnej služby chce rovnako nekomerčne plniť svoje povinnosti? Ešteže sa mi ako poslancovi podarilo presadiť, že v deň štátneho sviatku musí médium verejnej služby v tzv. prime time odvysielať tematický obsah, ktorý sa viaže priamo ku konkrétnemu štátnemu sviatku, takže ako, „nové vedenie“ už STVR?… Logická otázka – aká bola legislatívna znalosť kompetentných na oboch stranách vzťahu? Veď televízia nemusela nič vyrábať, nič nakupovať, mala len zabezpečiť priamy prenos – dramaturga, režiséra prenosu, producenta, kamery, kameramanov a prenosové vozy, Jimmy Jib (kamerové rameno). A ľudia v štúdiu boli predsa tak či tak v práci.
Mimochodom hrad Devín bol až do roku 1961 vo vlastníctve štátu, až potom ho súdruhovia darovali Bratislave, len netušili, že vedenie hlavného mesta bude progressívne naladené.
Zjavne je nevyhnutá zmena, tak ako to ešte pred voľbami v programe navrhovalo hnutie Republika – kľúčové národné pamiatky by sa mali vrátiť do rúk štátu, lebo len takto môžu plnohodnotne plniť svoje celonárodné poslanie. V podobnom duchu sa vyjadril aj minister Tomáš Taraba.
Lebo napríklad na takom Devíne jeho „vlastník“ – podľa mňa lepšie len dočasný „správca“ národného majetku – Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy cez svoju zriaďovaciu inštitúciu – Múzeum mesta Bratislavy (MMB) umožňuje takmer čokoľvek „zážitkové“, len nie slobodne zažiť národnú hrdosť a identitu.
Na hrade joga, filmy, stanovanie – len nie Cyril a Metod
Môžete si tu zacvičiť jogu, pozrieť filmové trháky či dokonca cez noc stanovať! Áno, takéto služby sú okrem iných v ponuke progresívnych „pokrokárov“.
Na Devíne však podľa progresívnych poslancov z mestostrany tímu Vallo nemôže byť umiestnené súsošie sv. Cyrila a sv. Metoda, lebo… (blá blá samé z prsta vycucané liberálne, čiže antinárodné bláboly, ktoré ani nestoja za polemiku). To by inde nevymysleli, len vo „Valloslave“…
Takže v prvú júlovú sobotu boli na Devíne oslavy sv. Cyrila a sv. Metoda (zrejme len vďaka pomasteniu tisíckami eur) ktorých súsošie vraj k ich pôsobeniu nijako nesúvisí (sic!) a hneď v prvú augustovú sobotu (2.8.) sa na Devíne „môžete preniesť do čias dvorných dám, rytierov, landsknechtov a ich turnajov. Program plný šermu a lukostreľby…“ a aj „tance aj súboje inšpirované tajomným Orientom“... tak toto je asi to pravé progresívne orechové „historické“…
Takže Cyril a Metod podľa Vallovcov nesúvisia s hradom Devín, ale „tajomný Orient“ áno, ale aj výstava „Pozor, hranica! Devín v železnej opone 1948 – 1989“, a to priamo v Štúrovej dvorane na Devíne… Na to by sa predsa tematicky hodilo Múzeum komunizmu na Námestí slobody č.3, kde by aj zahraniční návštevníci mali obraz o bývalej totalite.
Hlavná vec, že zo sály sa vypratali artefakty k starej histórii Veľkomoravskej (Veľkoslovänskej) ríše. Okrem busty Štúra a pamätnej tabule na kamennej stene tu nenájdete nič o pamätnej vychádzke štúrovcov v dobe národného obrodenia. Všetko slovanské, národné, slovenské – muselo z hradu zmiznúť…
No a ak si oživíme pamäť, že na Devíne dokonca angažovaní zlo-aktivisti zakázali nosiť slovenské štátne vlajky, lebo si vymysleli, že drevené v priemere 2-centimetrové žrde sú vraj nebezpečná ohrozujúca zbraň... tak tu máte obraz macošského vzťahu Vallovcov k národnej kultúrnej pamiatke hradu Devín a širšie k pestovaniu slovenskej národnej identity.
Žiaľ, nemám veľké očakávania ani k efektívnej štátnej náprave, lebo do programového vyhlásenia vlády sa dostala len všeobecná vata-veta, že „vláda uskutoční potrebné kroky na to, aby sa dosiahla efektívna práca orgánov pamiatkovej ochrany“.
Ak teda za ochranu národnej identity Slováci musia zaplatiť svojmu hlavnému mestu, by ma zaujímalo, či aj za ochranu takého Pride pochodu organizátori platia príslušným bezpečnostným zložkám…
Realita a doba sú také, že dnes už musíme chrániť nielen pamiatky, ale aj samotný národ pred rozpadom a historickým nevedomím, ako následku kultúrnej a ideologickej vojny, ktorú rozpútali na ostro progresívni liberáli najmä v hlavnom meste Slovenskej republiky.
A ešte majú drzosť to nazvať „otvorená kultúra“. Hm, za peníze v Praze dům, za eurá na Devíne čokoľvek?
skspravy
Príspevok „Valloviny“ alebo kultúrna vojna progresívcov na Devíne je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.
